tag:blogger.com,1999:blog-56610366398826152922024-03-02T19:19:29.427+05:30सहज सुचलं म्हणून!कधी कधी विचारांच चक्र चालु होतं, विनाकारणच काही विचार डोक्यात घर करुन राहतात. मग डोक्यात विचारांची गर्दी होते आणि मुंबईच्या ट्रेन मधल्या माणसांसारखे ते बाहेर सुद्धा लटकू लागतात. मग अश्या बिचार्या विचारांना घर असावं म्हणुनच हा प्रपंच. फारसं काही सांगायच-लिहायचं नाहीये, तसंच मी लिहीन-बोलेन-सांगेन ते सगळ्यांना पटलचं पाहिजे असाही हट्ट नाहीये. हे माझे विचार आहेत, कोण्या एका क्षणी मला सहज सुचलेले ...... अगदी सहज!!!saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.comBlogger181125tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-15778783401614416532022-02-01T00:38:00.004+05:302022-02-01T00:38:42.184+05:30प्रश्न <br />मनात दबली काही रुखरुख,<br />न दिसणारे ठसठसते वळ,<br />हाताशी आधार न कुठला,<br />प्रत्येक वळणावरती भोवळ - १<br /><br />पूल सांधणे अजुनी बाकी,<br />हितगुज बाकी आहे पुष्कळ,<br />पाऊल पहिले टाकावे कोणी?<br />या प्रश्नाशी अडले केवळ - २<div><br /></div> - सौरभ वैशंपायन saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-89536351725600153602022-01-15T02:48:00.005+05:302022-01-15T02:48:56.411+05:30"मैं तुझे फिर मिलूँगी" - > "भेट आपुली होईल अवचित"<div><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEj7zctam3QUCFJuIQtb1-YbvNF58v5QgbFzah6QmDkKRjS_aX2U813ZcJAseml4KlJm5Sia486nf8x8KeHkv3E4_rtRa_tL3r1azo57SYVaYZAH1sPfqklRbOYQUCN82Jz3ygEfLm5P7qgXIFROIJ9BPRqGVj2IM2XtntSoHnjL3TRulhhotq3P_rzOGw=s650" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="540" data-original-width="650" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEj7zctam3QUCFJuIQtb1-YbvNF58v5QgbFzah6QmDkKRjS_aX2U813ZcJAseml4KlJm5Sia486nf8x8KeHkv3E4_rtRa_tL3r1azo57SYVaYZAH1sPfqklRbOYQUCN82Jz3ygEfLm5P7qgXIFROIJ9BPRqGVj2IM2XtntSoHnjL3TRulhhotq3P_rzOGw=s320" width="320" /></a></div><br /><div><br /></div><br /><br /><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div><div>मैं तुझे फिर मिलूँगी<br />कहाँ कैसे पता नहीं<br />शायद तेरे कल्पनाओं<br />की प्रेरणा बन<br />तेरे केनवास पर उतरुँगी<br />या तेरे केनवास पर<br />एक रहस्यमयी लकीर बन<br />ख़ामोश तुझे देखती रहूँगी<br />मैं तुझे फिर मिलूँगी<br />कहाँ कैसे पता नहीं<br /><br />या सूरज की लौ बन कर<br />तेरे रंगो में घुलती रहूँगी<br />या रंगो की बाँहों में बैठ कर<br />तेरे केनवास पर बिछ जाऊँगी<br />पता नहीं कहाँ किस तरह<br />पर तुझे ज़रुर मिलूँगी<br /><br />या फिर एक चश्मा बनी<br />जैसे झरने से पानी उड़ता है<br />मैं पानी की बूंदें<br />तेरे बदन पर मलूँगी<br />और एक शीतल अहसास बन कर<br />तेरे सीने से लगूँगी<br /><br />मैं और तो कुछ नहीं जानती<br />पर इतना जानती हूँ<br />कि वक्त जो भी करेगा<br />यह जनम मेरे साथ चलेगा<br />यह जिस्म ख़त्म होता है<br />तो सब कुछ ख़त्म हो जाता है<br /><br />पर यादों के धागे<br />कायनात के लम्हें की तरह होते हैं<br />मैं उन लम्हों को चुनूँगी<br />उन धागों को समेट लूंगी<br />मैं तुझे फिर मिलूँगी<br />कहाँ कैसे पता नहीं<br /><br />मैं तुझे फिर मिलूँगी!!<br /><br /> - अमृता प्रीतम<br /><br />**************<br /><br /><div>भेट आपुली होईल अवचित<br />कल्पनेतुनी असेल कदाचित<br />प्रेरणा बनुनी नव सृजनाची<br />कागदावरती होईन अंकित<br />निरखित राहीन मी एकटक<br />अबोल अगम्य तरी परिचित<br />भेट आपुली होईल अवचित<br />कल्पनेतुनी असेल कदाचित<br /><br />किंवा बनुनी सुर्यशलाका<br />खुलविन रंग हलका-हलका<br />त्या रंगांच्या मिठी मधुनी<br />कागदावरती जाईन पसरत<br />कसे कुठे मजला नाही ठाऊक<br />पण तरीही भेट होईल खचित<br /><br />बनेन अथवा मी कारंजे <br />ओढ्या मधुनी खळाळते जे <br />त्या पाण्याचे रूप घेऊनि <br />जाईन तुझ्या तनुवर घसरत <br />शीतल सुखदसा अनुभव बनुनी<br />हृदयी तुझिया जाईन गुंतत</div><div> <br />नसेल मजला काही ठाऊक <br />मात्र एक जाणते निश्चित <br />काळाच्या या असीम पटावर </div><div>सदैव चालेन तुझ्याच सोबत <br />या देहाच्या राखे संगे <br />जळून जाई सारे संचित <br /><br /><br />काळामधल्या क्षणाक्षणापरी </div><div>आठवणींचे धागे मजबूत <br />त्या धाग्यांना निवडत जाईन <br />उचलून घेईन त्यांना मोजत<br />भेट आपुली होईल अवचित<br />कल्पनेतुनी असेल कदाचित<br /> <br /><br />भेट आपुली होईल अवचित!!</div></div>saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-29913876655726966342022-01-14T21:05:00.005+05:302022-01-14T21:06:22.488+05:30समास<p><br /></p><div dir="auto"><div dir="auto"><div dir="auto">गोऱ्या भाली रेखलेली, </div><div dir="auto">काळ्या बटांची आरास,</div><div dir="auto">मिठीतुन उलगडे, </div><div dir="auto">दोन देहांचा समास. - १</div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto">शब्द झाले मुके मुके,</div><div dir="auto">गुंते श्वासामध्ये श्वास,</div><div dir="auto">तनुवरी तुझ्या चाले,</div><div dir="auto">माझ्या ओठांचा प्रवास. -२</div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto">उतू गेला नभी चंद्र,</div><div dir="auto">फुले वसंताचा मास,</div><div dir="auto">दोन क्षणांमध्ये दाटे,</div><div dir="auto">युगायुगांचा उल्हास. - ३</div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto">नाही फुलांचा सुवास,</div><div dir="auto">तरी गंधाळली आस,</div><div dir="auto">दिनभर देहभर आता,</div><div dir="auto">तुझ्या स्पर्शांचेच भास. - ४</div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"> - सौरभ वैशंपायन</div></div></div>saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-57007405211347778812022-01-14T21:05:00.000+05:302022-01-14T21:05:05.156+05:30 स्पंदन<p> </p><div dir="auto">एकांताची वेळ असावी </div><div dir="auto">चंद्र दडावा मेघांमागे,</div><div dir="auto">अबोल रात्री अवचित व्हावे </div><div dir="auto">दोघांमधले स्पंदन जागे. - १</div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto">कानामागील केसांमध्ये</div><div dir="auto">जड थोडासा श्वास जिरावा,</div><div dir="auto"><div dir="auto">अवघडलेल्या मौनामध्ये </div>शरणागत हुंकार विरावा. - २<br /></div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto">अनोळखीश्या दो देहांना</div><div dir="auto">क्षणात यावी अनाम भरती,</div><div dir="auto">उत्सुक उत्सुक हात फिरवे<br /></div><div dir="auto">अंगांगातील वळणांवरती. - ३</div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"><div dir="auto">अधीर आसुसल्या ओठांना</div><div dir="auto">ओठांकडूनीच धीर मिळावा,</div><div dir="auto">संकोचाच्या पडद्यामागील</div><div dir="auto">कुशीत दडला अर्थ कळावा. - ४</div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"> - सौरभ वैशंपायन</div></div>saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-41182681114831229012021-10-14T20:27:00.001+05:302021-10-14T20:28:23.351+05:30तमस<div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4lTjunj5PBn4o2NHOVEAMbqOjR8B6f8vLYFb3iwXdSNSD0cQxUnTEc08hzxedYxWJ2Td_ShFQ24y1s1coqcTvSNGumwkjQSO3ipnE7azzEt8phtOGsmzSxOzy9vfvC4lPlZnlOWimU-Rs/s1600/1634223445708031-0.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4lTjunj5PBn4o2NHOVEAMbqOjR8B6f8vLYFb3iwXdSNSD0cQxUnTEc08hzxedYxWJ2Td_ShFQ24y1s1coqcTvSNGumwkjQSO3ipnE7azzEt8phtOGsmzSxOzy9vfvC4lPlZnlOWimU-Rs/s1600/1634223445708031-0.png" width="400">
</a>
</div><br></div><div>बहुत समीप मृत्यु के,</div><div>पहुँचा दशानन रावण,</div><div>छाया घनघोर अंधेरा,</div><div>घिरा विकराल ग्रहण ।।१।।</div><div><br></div><div>वड़वानल सा भव्य,</div><div>उठा मायावी रावण,</div><div>डगमग कापती धरा,</div><div>हुए क्रुद्ध नारायण ।।२।।</div><div><br></div><div>चमके धनुष पर प्रभु के,</div><div>अमोघ शक्ति का बाण,</div><div>हरने थे अंतिम जिसको,</div><div>उन्मत्त असुर के प्राण ।।३।।</div><div><br></div><div>देखोss</div><div>देखो ...</div><div>उठी मृत्यु की लहर</div><div>तमस का प्रहर</div><div>जगत पर छाया ।।४।।</div><div><br></div><div>वो</div><div>छूटा धनुष से तीर</div><div>अंधेरा चिर</div><div>त्रिलोक थर्राया ।।५।।</div><div><br></div><div>हुआ </div><div>मुक्त सत्य मार्तण्ड</div><div>विजय जो प्रचंड</div><div>प्रभु ने पाया ।।६।।</div><div><br></div><div> - सौरभ वैशंपायन</div>saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-26575217922724832202021-07-23T13:27:00.001+05:302021-07-23T13:28:48.335+05:30वैकुंठाचा राजा<div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgoDq6K4CodirIKcRHQ0we6Y2_4jMe-guyyhZogJFr9CbIBCxD6hVd7BBGySGxsiLQQTRwbVF7Tca-kmJu8PDmJxGYcPuCAUAVKS6EJxm-iSfBhXtXMyWvZRZz836y06h6cp8xCCNtP0CJ/s1600/1627027062048062-0.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgoDq6K4CodirIKcRHQ0we6Y2_4jMe-guyyhZogJFr9CbIBCxD6hVd7BBGySGxsiLQQTRwbVF7Tca-kmJu8PDmJxGYcPuCAUAVKS6EJxm-iSfBhXtXMyWvZRZz836y06h6cp8xCCNtP0CJ/s1600/1627027062048062-0.png" width="400">
</a>
</div><br></div><div><br></div><div>वैकुंठाचा राजा त्याचे खेळच वेगळे,</div><div>एका विटेवरी नांदे पहा वैकुंठ सगळे।</div><div><br></div><div>वैकुंठाचा राजा जात्यावरी धान दळे,</div><div>जनीच्या ओवीतून ऐके कौतुक आगळे।</div><div><br></div><div>वैकुंठाचा राजा पण मुलाखाचा विसराळू,</div><div>भक्तापायी घर विसरे भावभुकेला मायाळू।</div><div><br></div><div>वैकुंठाचा राजा कोण दुजा असा कृपाळू,</div><div>योगीयांचा राणा करी ब्रह्मविद्येचा सुकाळू।</div><div><br></div><div>वैकुंठाचा राजा बघा महालक्ष्मी पाय चुरे, </div><div>भक्ताच्या शब्दापायी त्याला एक वीट पुरे।</div><div><br></div><div> - सौरभ वैशंपायन</div>saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-73710938984390142372021-05-11T14:59:00.001+05:302021-05-11T14:59:41.542+05:30संवाद<div>लहान बाळाने त्याच्या मुठीत आजोबांचे बोट पकडलेले आहे असा दोघांच्या फक्त हातांचा एक फोटो काही महिन्यांपूर्वी बघण्यात आला तेव्हा सुचलेली कविता आज ड्राफ्ट साफ करताना पुन्हा समोर आली. त्या क्षणी आजोबा नातवंडाशी/पतवंडाशी काय संवाद साधत असतील -</div><div><br></div><div>=====</div><div><br></div><div>एक चिमुकला स्पर्श मिटवतो,</div><div>आपुल्या काळामधले अंतर,</div><div>वृद्धत्व नव्हे हे दुजे बालपण,</div><div>दिलेस मजला याचे प्रत्यंतर.</div><div><br></div><div>अनुभवांच्या छिन्नीने त्या,</div><div>सुरकुत्या उमटल्या अंगांगावर,</div><div>खाच-खळगे टाळून साऱ्या,</div><div>ओतू बघतो तव हातांवर.</div><div><br></div><div>आपुले नशीब घडवी आपण,</div><div>की सटवाई लिही खरोखर?</div><div>एकाकडूनी दुसऱ्या हाती,</div><div>चालत राही डाव निरंतर.</div><div><br></div><div>काही सरले काही उरले,</div><div>आयुष्याचा खेळून चौसर,</div><div>माझ्या डोळ्यांमधली देतो,</div><div>तुजला काही स्वप्ने सुंदर.</div><div><br></div><div>- सौरभ वैशंपायन</div>saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-20974143342873921482021-05-11T14:57:00.001+05:302021-05-11T14:57:22.637+05:30कोई और नहीं मैं काल हूँ। <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoVfvRDtk_tNBTTbmVfNEORNsLgNv9knE3LBKG104WRhEiPUZC3Qhd9V8EHfjoeEj6a4JLw9QgwBEjyl9CocC10i9wiLp8DH5K9wdhooS1ckEvaKe4Xbwfj8exnYSPQS7dfXl54Ll20B7t/s1600/1620725234829826-0.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjoVfvRDtk_tNBTTbmVfNEORNsLgNv9knE3LBKG104WRhEiPUZC3Qhd9V8EHfjoeEj6a4JLw9QgwBEjyl9CocC10i9wiLp8DH5K9wdhooS1ckEvaKe4Xbwfj8exnYSPQS7dfXl54Ll20B7t/s1600/1620725234829826-0.png" width="400">
</a>
</div><div><br></div><div><div>"काळ" आणि "मृत्यू" हे कायम मानवासाठी कुतूहलाचे अत्यंत गूढ विषय राहिले आहेत. त्याचं महत्वाचं कारण म्हणजे काळ आणि मृत्यू यांच्यावर कुणाचेच नियंत्रण नाही. दोघांना ओलांडून जाता येत नाही कारण त्यांना ओलांडले की परतीची वाट नाही.</div><div><br></div><div>मृत्यूवर विजय मिळविण्यासाठी मनुष्य शेकडो - हजारो वर्षं धडपड करतो आहे पण त्याला यश आलेलं नाही आणि येईल असं वाटत नाही. Time machine - कालयंत्र ही संकल्पना देखील कथा, कादंबरी आणि चित्रपटांपुरतीच.</div><div><br></div><div>मुळात "काळ" अशी काही गोष्ट किंवा चौथी मिती खरंच अस्तित्वात आहे की केवळ मानवाने गणिताच्या आणि इतर गोष्टींच्या आधाराने आखलेली एक संकल्पना आहे? इथपासून प्रश्नांची सुरुवात आहे.</div><div><br></div><div>आपल्या संस्कृतीत काळपुरुष अशी संकल्पना आहे. भावनिक दृष्ट्या काळपुरुष हा जणू गीतेतील स्थितप्रज्ञ आहे चांगले-वाईट, जय-विजय, प्रलय-सृजन याकडे तो समानदृष्टीने बघतो पण लौकिक दृष्टीने तो सर्वात अस्थिर आणि निरंतर गतिमान आहे.</div><div><br></div><div>पुढील कविता समजा उद्या काळपुरुष बोलू लागला तर काय म्हणेल याची केलेली कल्पना आहे. </div><div>==========</div><div><br></div><div>अणु का अल्पांष हूँ मैं, </div><div>मेरा अल्पांष है ब्रह्मांड ,</div><div>जीव-जंतु पलते मुझमें, </div><div>दृश्य यह देखो प्रकांड।</div><div>मैं लय भी हूँ, प्रलय भी हूँ,</div><div>जन्म भी मैं, विलय भी हूँ,</div><div>मैं भ्रम भी हूँ, मैं भ्रांति हूँ,</div><div>शोर भी मैं, मैं शांति हूँ।</div><div>जो कट ना सके वो जाल हूँ,</div><div>कोई और नहीं मैं काल हूँ। - १</div><div><br></div><div>हर क्षण बदले वह वेश हूँ मैं,</div><div>बाटो फिर भी शेष हूँ मैं,</div><div>जो सोचो वह आकार हूँ,</div><div>हूँ सपना? या साकार हूँ?</div><div>मैं हूँ भूत और हूँ भविष्य,</div><div>उलझे सुर-असुर-मनुष्य,</div><div>तुम सबका मैं इतिहास हूँ,</div><div>जो अतृप्त रहे वो प्यास हूँ।</div><div>शायद खुद का ही खयाल हूँ,</div><div>कोई और नहीं मैं काल हूँ। - २</div><div><br></div><div>किसी की अपूर्ण आस हूँ,</div><div>या एक अंतहीन प्रवास हूँ,</div><div>मैं इस सृष्टि की नींव भी हूँ,</div><div>मैं हूँ सजीव, निर्जीव भी हूँ।</div><div>जो पूर्ण ना हो वो तलाश हूँ,</div><div>मैं ही अंधेरा, मैं ही प्रकाश हूँ,</div><div>खोजो आकाश, खोजो समुन्दर,</div><div>ढूंढो मुझको खुद के अंदर।</div><div>मन में गहरा पाताल हूँ,</div><div>कोई और नहीं मैं काल हूँ। - ३</div><div><br></div><div>घड़ी से तुम मुझ को बाँधोगे?</div><div>पर मेरी सीमाएँ कैसे लाँघोगे?</div><div>बाल्य और यौवन मैं देता हूँ,</div><div>सृष्टि को जीवन मैं देता हूँ।</div><div>विष और अमृत दोनों पीकर,</div><div>हर रोज मरा और हुआ अमर,</div><div>क्या हूँ दिशाहीन? या दृढ़ हूँ मैं?</div><div>पार्थ की तरह दिग्मूढ़ हूँ मैं।</div><div>मैं खुद के लिए एक सवाल हूँ</div><div>कोई और नहीं मैं काल हूँ। - ४</div><div><br></div><div> - सौरभ वैशंपायन</div></div>saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-17515495111982349742021-05-11T14:51:00.001+05:302021-05-11T14:51:35.225+05:30सन्नाटा<div>.</div><div>सन्नाटा हूँ चौतरफा छाने में,</div><div>थोड़ी देर लेता हूँ,</div><div>पर जब छा जाता हूँ तब,</div><div>मैं सबकुछ घेर लेता हूँ। - १</div><div><br></div><div>खंडहरों में बसता है घर मेरा,</div><div>वहाँ गीत उदासी के गाता हूँ,</div><div>बिछु, साँप, उल्लू आते-जाते,</div><div>बाकी खुद को अकेला पाता हूँ। - २</div><div><br></div><div>कोई आहट दूर से आती मुझको, </div><div>उसे बुलाने रोता - चिल्लाता हूँ,</div><div>फिर चार दीवारों से टकराकर मैं,</div><div>खुद में चुपचाप समा जाता हूँ। - ३</div><div><br></div><div>सन्नाटा हूँ! पर शोर भरा है मुझ में,</div><div>ढेर पर बैठो, तुम्हें जरा सुनाता हूँ,</div><div>आगे पीछे ऊपर नीचे पाओगे मुझको,</div><div>धीरे धीरे पर सबको बहुत सताता हूँ।- ४</div><div><br></div><div>चुपकर थामे हाथ सुने महल घूमता हूँ,</div><div>शाश्वत नहीं है जीवन याद दिलाता हूँ,</div><div>सन्नाटा हूँ मैं पुराने साज अपनाता हूँ,</div><div>सन्नाटा हूँ मैं सैकड़ों राज दफनाता हूँ। - ५</div><div><br></div><div> - सौरभ वैशंपायन.</div>saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-81728192806742605282020-10-17T20:57:00.000+05:302020-10-17T20:57:00.521+05:30अर्थ-सकारात्मक व्हा <p> </p><div dir="auto">कोरोनामुळे जगाचं रूप बदलून गेलं आहे. अजूनही बरंच काही बदलणार आहे. काम करण्याच्या, जगण्याच्या पद्धतीत फरक पडत चालला आहे. ज्या गोष्टी आधी अशक्य वाटत होत्या त्या दिनाचर्येचा भाग होऊ लागल्या आहेत. आणि ज्या गोष्टी रोजचा जगण्याचा भाग होत्या त्या तितक्याश्या महत्वाच्या राहिलेल्या नाहीत.<div dir="auto"><br /></div><div dir="auto">सुरुवातीला हे सगळं महिना दीड महिन्यात आटोक्यात येईल असं वाटत होतं पण अर्धा ऑक्टोबर संपला पण भारतभर परिस्थिती बिकट होत चालली आहे. सरकारी यंत्रणा, वैद्यकीय सेवा, पोलीस, शास्त्रज्ञ विविध समाजसेवी संस्था जीव तोडून काम करत आहेत पण काही ठिकाणी साधनांची कमतरता, काही ठिकाणी पैश्यांची कमतरता, काही ठिकाणी निष्काळजीपणा तर काही ठिकाणी पूर्णतः गोंधळ यामुळे गोष्टी कठीण बनल्या आहेत.</div><div dir="auto"><br /></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">या सगळ्यात सर्वात जास्त प्रभाव पडला आहे तो प्रत्येकाच्या आर्थिक स्थितीवर. आर्थिक फटका अर्थातच सगळ्यांनाच बसला आहे पण जे अतिश्रीमंत, श्रीमंत किंवा उच्च मध्यमवर्गीय आहेत त्यांच्या आयुष्यात उलथापालथ होईल इतका फरक पडलेला नाही मात्र कनिष्ठ मध्यमवर्गीय आणि गरिबांना जोरदार चटका बसलेला असून अगदीच हातावर पोट असलेले तर बिचारे पार होरपळले गेले आहेत.</span><br /></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">या आपत्तीतून सावरल्यावर यातून धडा घेऊन पुढे सरकारने आपल्या प्रशासकीय, वैद्यकीय, आर्थिक, आपत्कालीन यंत्रणा भविष्यात असं संकट आल्यास त्याला तोंड देण्यासाठी सज्ज करणे आवश्यक आहे. सरकार शिवाय सामान्य माणसाने देखील आपापली जबाबदारी उचलणे आवश्यक आहे. </span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">वरती म्हंटल्याप्रमाणे सर्वांनाच आर्थिक चिमटा बसला आहे. यातून सर्वांनीच आणि त्यातूनही मुख्यतः मध्यमवर्गीय आणि गरीब व्यक्तींनी भविष्याचा विचार करून काटेकोर आर्थिक नियोजन करणे अत्यंत आवश्यक आहे. माझ्या या लेखाचा रोख मुख्यतः मध्यमवर्गीय आणि गरिबांकडे आहे. अतिश्रीमंत अथवा अतिगरीब या दोन्ही टोकांच्या बाबतीत कुठलेही भाष्य करण्यास अथवा मैत्रीपूर्ण सल्ला देण्यास मी असमर्थ आहे असं मला वाटतं.</span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">मी स्वतः आर्थिक नियोजनाची सुरुवात फारच उशिरा म्हणजे माझ्या वयाच्या तिशीत केली. ती सुरुवात मी किमान पंचविशीत करायला हवी होती असं आता राहून राहून वाटतं. असो, वीस ते तीस दरम्यान असलेल्या सर्व तरुणांना मी हे सांगू इच्छितो की शक्य तितक्या लवकर आणि शक्य तितकं आर्थिक नियोजन करायला सुरवात करा (मग तुम्ही शिकत असाल आणि घरून पॉकेटमनी जरी मिळत असेल तरी) जाणकारांकडून मार्गदर्शन घेऊन त्यातूनही सुरुवातील SIP आणि तसे विविध गुंतवणुकीचे सोपे पर्याय जाणून घ्या व गुंतवणूक करायला सुरुवात करा. जर खांद्यावर कुटुंबाची पूर्ण जबाबदारी नसेल तर उलट शक्य तितकी अधिकाधिक गुंतवणूक करा जेणेकरून तिचा भविष्यात फायदा होईल. </span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">लेख वाचणाऱ्या सर्वांनी किमान एक गोष्ट ध्यानात ठेवून साध्य करण्याचा प्रयत्न करा की आपल्याला घरखर्चाला दर महिना जितका खर्च येतो (महिनाभराचा किराणा, सर्व बिले, फी, असल्यास औषधे) तो "जीवनावश्यक" खर्च तितका जाणून त्यावर अजून थोडी रक्कम (उदाहरण म्हणून महिन्याला या सगळ्याला १७-१८ हजार रु लागत असल्यास वरचे २ टाकून २० हजार) ... असे किमान ३ महिन्याचे बफर (म्हणजे साधारण ६० हजार रुपये) तयार करण्याचे उद्दिष्ट ठेवा अथवा हाताशी तितकी रक्कम असल्यास बाजूला काढून ठेवा. </span><span style="font-family: sans-serif;">हे साध्य करण्यासाठी काहींना एका झटक्यात जमेल काहींना कदाचित दोन वर्ष निघून जातील पण हरकत नाही सुरुवात तर करा. </span><span style="font-family: sans-serif;">वाटल्यास हे बफर सहा महिन्यांपर्यंत वाढवता आले तर उत्तमच पण आत्तासारखे कुठलेही आर्थिक संकट येत नाही तोवर याला हात लावायचा नाही म्हणजे नाही. या फंडाचा फायदा असा होईल की न होवो पण काही कारणाने दोन तीन महिने उत्पन्नाचा स्रोत आटला अथवा थांबला तरी आपण आणि कुटुंब त्यातून तरू शकेल व आर्थिक ताण नसल्याने शांत डोक्याने परिस्थिती हाताळता येईल.</span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">असा बफर तयार झाला की गुंतवणुकीचे अथवा आर्थिक नियोजनाचे पर्याय शोधत राहावेत. सर्वात जास्त आणि झटपट खर्च होणाऱ्या काही कारणांपैकी २ अत्यंत महत्वाची कारणे म्हणजे शिक्षण आणि अनपेक्षित आजारपण अथवा अपघात. त्यांचाही विचार करून ठेवणे आवश्यक आहे.</span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">ज्यांच्या घरात लहान मुलं आहेत त्यांनी शक्य झाल्यास मुलांच्या नावे दर महिना थोडी थोडी गुंतवणूक करावी. आजकाल अगदी पाचशे रुपये महिनापासून गुंतवणुकीचे अनेक पर्याय उपलब्ध आहेत. पुन्हा काल्पनिक उदाहरण घेऊ समजा ते मूल जेमतेम वर्षभराचं आहे आणि महिना फक्त ५०० रु गुंतवणूक केलीत तरी वर्षाचे ६ हजार. त्यांच्या वयाच्या २१ व्या वर्षीपर्यंत म्हणजे पुढील २० वर्ष दर महिना फक्त ५०० रु गुंतवले तरी मुद्दलच सव्वालाखांच्या आसपास होऊ शकेल. गुंतवणुकीच्या विविध पर्यायानुसार कमीतकमी व्याज धरूनही त्यांच्या उच्च शिक्षणाचा खर्च निश्चित करता येईल. इथे मुद्दा इतकाच आहे की मूल जितकं लहान असताना आपण त्याच्या नावे गुंतवणूक करू तितकं चांगलं.</span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">इन्शुरन्स, टर्म इन्शुरन्स आणि हेल्थ इन्शुरन्स हे देखील मृत्यू, आजारपण, अपघात अशावेळी उपयोगी पडतात. आजकाल महिना ७००-८०० रुपयांचा मासिक हप्ता भरून ५० लाखांपर्यंतचे संरक्षण देणारे टर्म इन्शुरन्स/हेल्थ इन्शुरन्स अगदी सहज ऑनलाइन मिळतात. त्यातील तज्ञांशी बोलुन अधिक जाणून घेऊ शकता.</span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">रोजचा खर्च लिहून ठेवायची सवय करा. अगदी एक रुपयाचे चॉकलेट खाल्ले तरी नोंद झालीच पाहिजे. यात कंजूसपणा किंवा कमीपणा नसून घामाच्या एकेका रुपयाला कुठे पाय फुटले याचा ट्रॅक ठेवणे इतकाच याचा उद्देश. आजकाल कॉम्प्युटर/मोबाईल मध्ये अशी applications किंवा excel sheets असतात. त्यात साधे कारण आणि पुढे जमा-खर्चाचे ३ रकाने केले तरी हे सहज जमते. सुरुवातील महिना दीड महिना हा ट्रॅक ठेवणे कठीण जाते कधी कंटाळा येतो कधी विसरायला होतं पण विश्वास ठेवा एकदा सवय लागली की डोक्यात हिशोब बसायला लागतो. महिन्याच्या सुरुवातीला बँकमधे, खिश्यात, असल्यास ई-वॉलेट मध्ये किती पैसे आहेत, कुठे कधी कसे किती पैसे खर्च झाले? त्यातले गुंतवणुकीत किती ठेवले, आवश्यक खर्च किती, अनावश्यक खर्च किती झाला व महिनाअखेर शिल्लक किती हे एका क्लिकवर समजतं. मी स्वतः गेली काही वर्षे हे करतो आहे आणि माझ्या मित्र- मैत्रिणींना हे करण्याचा सल्ला देतो. अजून एक महत्वाची गोष्ट म्हणजे केलेली गुंतवणूक व त्याची कागदपत्रे ही घरातील किमान एका माणसाला माहीत असावी याची काळजी घ्या.</span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">लक्षात ठेवा पैसा, आजारपण, अपघात आणि मृत्यू या आपल्या हातात नसलेल्या गोष्टी आहेत. आपले आर्थिक नियोजन जितके चांगले तितकी किमान एक बाजू शक्य तितकी सावरता येते. अथवा आजारपण किंवा अपघात यात पैसा उपयोगाला येतो. मृत्यूनंतर आपल्या कुटुंबाचा आधार बनू शकतो. </span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;">पैसा हे सर्वकाही नसतं पण पैसा हे खूप म्हणजे खूप काही असतं. मृत्यू अथवा अपघाताचा नकारात्मक विचार न करता काही अप्रिय घटना घडलीच तर त्यातूनही आपण अथवा कुटुंब सावरले पाहिजे हा "अर्थ-सकारात्मक" विचार नक्की करा. <br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"> - सौरभ वैशंपायन</span></div><div dir="auto"><span style="font-family: sans-serif;"><br /></span></div></div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-14251013923615946632020-07-21T22:42:00.002+05:302020-07-21T22:42:23.444+05:30फिर जिंदगी आसान है<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="font-family: sans-serif;">ग्रहण कैसा लगा यकायक?</span><br />
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
हर रास्ता अब सुनसान है,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
सहमे सहमे से है नुक्कड़,<br /><div dir="auto">
सहमा हर कूचा हर मकान है।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
क्या है ये जो दिखता नहीं?</div>
<div dir="auto">
क्या यह मौत का ऐलान है?</div>
<div dir="auto">
कोई कहे इंसान की गलती,</div>
<div dir="auto">
कोई कहे भगवान है।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
<div dir="auto">
कल जहाँ मेले लगे थे,</div>
<div dir="auto">
अब,सिमटा हुआ सामान है,</div>
<div dir="auto">
कल की रोटी के लिए,</div>
<div dir="auto">
किसी की भूख भी हैरान है।</div>
</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
कौन लेकिन गा रहा यह?</div>
<div dir="auto">
जब हर गली वीरान है,</div>
<div dir="auto">
प्रलय के भी लय पे झूमे,</div>
<div dir="auto">
शायद सरफिरा नादान है।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
<div dir="auto">
<div dir="auto">
गा रहा है कोई बुलबुल</div>
<div dir="auto">
बहुत सुरीली तान है,</div>
</div>
</div>
<div dir="auto">
गा रहा है कुछ अनोखा</div>
<div dir="auto">
दे रहा कुछ ज्ञान है</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
नन्ही चिड़िया हारती नहीं,</div>
<div dir="auto">
जब गरजता तूफान है,</div>
<div dir="auto">
एक तिनका वापस उठालो</div>
<div dir="auto">
फिर जिंदगी आसान है।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
- सौरभ वैशंपायन</div>
</div>
</div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-26855967243378282892020-07-21T22:41:00.003+05:302020-07-21T22:41:34.360+05:30जत्थे <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
डोईवरी तप्त जाळ<br />
<div dir="auto">
वेढुन टाके सावली<div dir="auto">
चालले जत्थे कुठे हे</div>
<div dir="auto">
धावती नग्न पावली? - १</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
ना दिशा ठाऊक कोणा</div>
<div dir="auto">
ना मध्य ना अंतही</div>
<div dir="auto">
थांबेल केव्हा कधी</div>
<div dir="auto">
जी वाट आहे घेतली - २</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
हुसके कुणी दरडावून</div>
<div dir="auto">
कोठे शिपाई दे शिवी </div>
<div dir="auto">
<div dir="auto">
झाले मोकळे खिसे </div>
<div dir="auto">
ना कटीला पावली - ३</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
आहे भुकेली दो दिसांची </div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
कुशीत निजली बाहुली</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
चालला श्रावणबाळ कोणी</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
घेऊन पाठी माऊली - ४</div>
</div>
<div dir="auto">
<br style="font-family: sans-serif;" /></div>
</div>
<div dir="auto">
अगदीच नाही परंतु</div>
<div dir="auto">
दारे मनाची लावली</div>
<div dir="auto">
नाही म्हणाया चतकोर</div>
<div dir="auto">
कोठे मानवता धावली - ५</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
वांछिल जो ते त्यास लाहो</div>
<div dir="auto">
ही जाणीव जेव्हा जागली</div>
<div dir="auto">
आर्तता साऱ्या विश्वाची</div>
<div dir="auto">
अश्रूत एका मावली - ६</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
- सौरभ वैशंपायन</div>
</div>
</div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-78336491883568534332020-07-21T22:40:00.002+05:302020-07-21T22:40:42.074+05:30विठू झाला खुळा<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
येईना ऐकू, टाळ मृदुंंग,<br />
<div dir="auto">
होई ज्याने दंग, पांडुरंग।।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
वाळवंट ओस, पंढरी उदास</div>
<div dir="auto">
रोखलासे श्वास, विठ्ठलाने।।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
नाही तुळशी माळा, नाही भेट गळा</div>
<div dir="auto">
ना चंदनाचा टिळा, पांडुरंगा।।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
कुठे तुका-ज्ञाना, हरवली जना,</div>
<div dir="auto">
कुठेही दिसेना, दिंड्या-पताका।।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
एकटा सावळा, आले पाणी डोळा </div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
थांबेना उमाळा, माउलीचा।।</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif;">
<div dir="auto">
डोळा पाणी येई, त्या पुसे रखुमाई</div>
<div dir="auto">
म्हणे मीही आई, लेकरांची।।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
लेकरांचा लळा, विठू झाला खुळा, </div>
<div dir="auto">
म्हणे भेटू एक वेळा, उराऊरी।।</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
<div dir="auto">
आता होईल पहाट, पहावया थाट,</div>
<div dir="auto">
वेशी वरी पाहे वाट, विठुराया।।</div>
</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
- सौरभ वैशंपायन</div>
</div>
</div>
</div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-82256975694992395432020-05-14T23:01:00.002+05:302020-05-14T23:01:44.455+05:30शाप<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
समोर अवचित उभी राहता,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
आत मनाच्या हलले काही,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
झुळके सरशी निघून गेलीस,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
क्षणभर मजला कळले नाही - १</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
चुकला रस्ता चुकले नक्षे,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
फिरू लागल्या दिशा दहाही,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
मंत्र फुंकला पडले गारुड,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
हतबल झाले रिपू सहाही - २</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
भूलोकीची नाहीस तू गं,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
झरा स्वर्गीचा जणू प्रवाही,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
माझ्यासाठी केवळ मृगजळ,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
शाप असावा मजला हाही - ३</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
ठाऊक होते या मूर्तीची,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
प्राप्ती मजला होणे नाही,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
पूजत आलो रात्रंदिनी परी,</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
कधी न केला स्पर्श जराही - ४</div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
<br /></div>
<div dir="auto" style="font-family: sans-serif; font-size: large;">
- सौरभ वैशंपायन</div>
</div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-11388632968162154452020-02-18T19:39:00.000+05:302020-02-18T19:39:15.322+05:30ख़्वाब की हक़ीक़त<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
ख़ुशी के खाते से चलो कुछ पलों को चुराते है,<br />
आज पुराने सुरों पर कोई नया गीत गाते है। - १<br />
<br />
गुजरे वक्त को गर थामने की हो कोई तरकीब,<br />
तो चलो फिर उसे भी मिलकर हम आजमाते है। - २<br />
<br />
जब भी जरुरत पड़ी दोस्त तुम हमेशा साथ रहे,<br />
आज फिर उम्मीदों का पतंग और ऊंचा उड़ाते है। - ३<br />
<br />
याद है? बरगद के नीचे मिट्टी में ख़्वाब बोया था?<br />
चलो उस ख़्वाब की हक़ीक़त देखने जाते है। - ४<br />
<br />
- सौरभ वैशंपायन</div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-52300846977335651562020-02-09T23:48:00.003+05:302020-02-09T23:48:50.346+05:30तहानलेले पावसाळे <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
पांढऱ्या पोशाखात मी<br />
<div dir="auto">
इरादे काळे पाहिले</div>
<div dir="auto">
एका चेहऱ्या आडचे</div>
<div dir="auto">
मी चेहरे निराळे पाहिले.</div>
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
खुल्या सताड दारावरी</div>
<div dir="auto">
मी अदृश्य टाळे पाहिले</div>
<div dir="auto">
वांझ कल्पनेच्या पोटी</div>
<div dir="auto">
स्वप्नं लेकुरवाळे पाहिले</div>
<div dir="auto">
<div dir="auto">
<br /></div>
<div dir="auto">
माथी छाया पायी ऊन</div>
<div dir="auto">
असे उन्हाळे पाहिले,</div>
<div dir="auto">
पाणी असून तहानलेले</div>
<div dir="auto">
मी पावसाळे पाहिले.</div>
<div dir="auto">
</div>
<div dir="auto">
- सौरभ वैशंपायन </div>
</div>
</div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-18360790399265398642019-02-19T00:15:00.000+05:302019-02-19T00:15:11.015+05:30शब्द<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
शब्दाच्या मातीमध्ये,<br /> शब्दांचे बीज पडावे,<br /> शब्दाच्या झाडाला मग,<br /> शब्दांचे घोस जडावे<br />
<br />
<div class="text_exposed_show">
शब्दांच्या मेघामधुनी,<br /> झड शब्दांची लागावी,<br /> मग शब्दांच्या भाराने<br /> शब्दांची फांदी झुकावी<br />
<br />
शब्दांच्या झाडावरती,<br /> शब्दांची घरटी वसती,<br /> झाडाला वेढुन बसले<br /> शब्दांचेच नाग डसती<br />
<br />
शब्दांचा वसंत सरता<br /> शब्दांचे झाड वठावे<br /> शब्दांचे येऊन वादळ<br /> शब्दांचे झाड तुटावे<br />
<br />
तुटल्या झाडाखाली<br /> शब्दाचे खोड उरावे<br /> पालवी शब्दाची फुटावी<br /> शब्दाचे चक्र फिरावे<br />
<br />
- सौरभ वैशंपायन</div>
</div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-26935143400739885492019-02-19T00:08:00.005+05:302019-02-19T00:08:50.346+05:30सूर्योदय<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
जगात किती खोटारडेपणा भरलाय? लोकंही खोटी आणि खोटारड्या लोकांचा देवसुद्धा खोटा!!<br />
<br />
गाभाऱ्यातल्या दगडाशी शिव्या – शापांसहीत यथेच्छ भांडुन अंधारातच घाटाच्या पायऱ्या तरातरा उतरुन नदीपात्रात उतरलो ...<br />... जलसमाधि घेण्याकरिता!<br />
<br />
<div class="text_exposed_show">
पाण्याचा जीवघेणा थंडपणा तापलेलं डोकं शांत करु शकत नव्हता.मनाचा हिय्या करुन स्वतःला पाण्यात झोकुन देणार <br /> इतक्यात,<br /> घाट उतरत जवळ येणाऱ्या घुंघरांचा आवाज ऐकु आला.<br />
<br />
आवाज थांबला तसा मागे वळलो.<br /> तळव्याने आडोसा धरलेल्या दिव्याचा प्रकाश तुझ्या शांत शांत सस्मित चेहऱ्यावर पसरला होता.<br />
मी पाण्यात दगडासारखा जागीच खिळलो.<br />
<br /> “सर्वेत्र सुखिन: सन्तु ...” किणकिणत्या निरागस आवाजात तू तीन-तीनदा म्हणत असलेला शांतिमंत्र कानात घुमत राहीला.<br />
<br />
तबकातला तो दिवा उचलुन हलक्या हाताने तू पाण्यात सोडलास, आणि बाजुचे पाणी ओंजळीने ढकलत दिव्याला दिशा दिलीस.<br />
<br />
दिव्याने प्रवाहावर डोलत पुढे जायला सुरुवात केली. दूर जाणाऱ्या ज्योतिकडे मी एकटक बघु लागलो. <br />
पुढच्याच वळणावर हेलकावा खात दिवा नजरेआड झाला आणि क्षणार्धात समोरच्या डोंगराची कडा दिसु लागली.<br />
<br />
ही तर सूर्योदयाची पहीली खुण<br />
<br /> <b>“हिरण्मयेन पात्रेण सत्यस्यापिहितं मुखम्।<br /> तत् त्वं पूषन्नपावृणु सत्यधर्माय दृष्टये॥“</b><br />
<br /> मी उगाच पुटपुटलो.<br />
<br />
भानावर येऊन पुन्हा नजर वळवली.<br /> तुझी पाठमोरी आकृति वरच्या शेवटच्या पायरीवर पोहोचली होती.<br />
<br />
नकळत माझे पाय मला पाण्याबाहेर घेऊन आले. पाणी निथळत क्षणभर पहील्या पायरीवर थांबलो मग दोन दोन पायऱ्या चढत वर आलो.<br />
<br />
झुंजुमुंजु प्रकाशात भरभर पुढे जात असलेल्या तुझ्या पावलांनी मलाही दिशा दाखवली होती<br /> त्या दिशेने निघालो.<br />
<br />
जाता जाता मंदिराच्या कळसाला हात जोडले,<br /> गाभाऱ्यातला देवाला इतकं देखिल बास होतं म्हणे!<br />
<br />
- सौरभ वैशंपायन</div>
</div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-16368100953421013082019-02-10T17:14:00.002+05:302019-02-19T00:10:42.475+05:30देखो भारत बोल रहा है।<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
सुनाने वाला कोई नहीं था,<br />
अँधेरे में परछाई गुम थी,<br />
सपने सारे धुंदले धुंदले,<br />
आँखे भी थोड़ी नम थी।<br />
<br />
ऐसे में जो दीप दिखे थे<br />
दीप नहीं वह जुगनू छलते<br />
जुगनू के पीछे भागे गर तो<br />
सही रास्ते कैसे मिलते?<br />
<br />
तभी सुनी आवाज़ कोई,<br />
काफी जानी पहचानी थी,<br />
जब हमने सुना गौर से,<br />
दोहरा रही कहानी थी।<br />
<br />
कहानी जो दबी थी कभी,<br />
दिल के बंद दरवाजों में,<br />
आने लगी है सुनो सदाए,<br />
अब ऊँची आवाजों में।<br />
<br />
दूर हुई हिचकिच - बेचैनी,<br />
मुँह के ताले खोल रहा है,<br />
इतिहास ने बदली करवट,<br />
देखो भारत बोल रहा है।<br />
<br />
- <span style="background-color: transparent; color: black; font-family: "arial"; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> - सौरभ वैशंपायन </span> </div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-1230811829143231682019-02-10T17:10:00.002+05:302019-02-10T17:10:40.716+05:30कम्बख्त सच<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">रात-रात भर करवटों के दौर चलतें है</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">पैर अपने आप रास्तों पर निकलते है </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">अंधेरो की दरारों में झूठ का बीज बोने नहीं देता</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कम्बख्त <span class="il">ये</span> <span class="il">सच</span> हमें <span class="il">सोने</span> नहीं देता - १</span></div>
<br /><div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">आईने के सामने जब हम खड़े हो जाते है</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">रोज कोई नया बेबस चेहरा आईने में पाते है</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">वक्त </span><span style="background-color: transparent; color: blue; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">पे लगे वो दाग छुपाने नहीं देता </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कम्बख्त <span class="il">ये</span> <span class="il">सच</span> हमें <span class="il">सोने</span> नहीं देता - २</span></div>
<br /><div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">बात निकलती है तो दूर तक जाती है</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">भरी भिड़ में खुद को अकेला पाती है</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">उस </span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">बात</span><span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> को भीड़ में खोने नहीं देता </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कम्बख्त <span class="il">ये</span> <span class="il">सच</span> हमें <span class="il">सोने</span> नहीं देता - ३</span></div>
<br /><div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">जगमगाती दुनिया किस्से बताया करती है </span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">अफसोस भी मुस्कुराके जताया करती है</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">झूठ का बोज हसते हुए ढोने नहीं देता</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कम्बख्त <span class="il">ये</span> <span class="il">सच</span> हमें <span class="il">सोने</span> नहीं देता - ४</span></div>
<br /><div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कठिन हो जितना सफर हम चल सकते हैं</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span class="il">सच</span>्चाई को जिम्मेदारी का बल दे सकते हैं,</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"><span class="il"></span></span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">हालात के सामने बेबस होकर रोने नहीं देता</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;">कम्बख्त <span class="il">ये</span> <span class="il">सच</span> हमें <span class="il">सोने</span> नहीं देता - ५</span></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<br /></div>
<div dir="ltr" style="line-height: 1.38; margin-bottom: 0pt; margin-top: 0pt;">
<span style="background-color: transparent; color: black; font-family: Arial; font-size: 11pt; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: 400; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: pre-wrap;"> - सौरभ वैशंपायन </span></div>
</div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-91700228207594849602018-02-22T22:51:00.000+05:302018-02-22T22:53:21.731+05:30कुरुक्षेत्र<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<!--[if gte mso 9]><xml>
<o:OfficeDocumentSettings>
<o:AllowPNG/>
</o:OfficeDocumentSettings>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>EN-GB</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:EnableOpenTypeKerning/>
<w:DontFlipMirrorIndents/>
<w:OverrideTableStyleHps/>
<w:UseFELayout/>
</w:Compatibility>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="false"
DefSemiHidden="false" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="375">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footnote text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="header"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footer"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="index heading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="table of figures"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="envelope address"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="envelope return"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="footnote reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="line number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="page number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="endnote reference"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="endnote text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="table of authorities"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="macro"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="toa heading"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Bullet 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Number 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Closing"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Signature"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="List Continue 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Message Header"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Salutation"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Date"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text First Indent"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text First Indent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Note Heading"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Body Text Indent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Block Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Hyperlink"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="FollowedHyperlink"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Document Map"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Plain Text"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="E-mail Signature"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Top of Form"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Bottom of Form"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal (Web)"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Acronym"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Address"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Cite"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Code"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Definition"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Keyboard"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Preformatted"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Sample"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Typewriter"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="HTML Variable"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Normal Table"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="annotation subject"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="No List"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Outline List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Simple 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Classic 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Colorful 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Columns 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Grid 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 4"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 5"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 7"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table List 8"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table 3D effects 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Contemporary"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Elegant"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Professional"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Subtle 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Subtle 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 2"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Web 3"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Balloon Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Table Theme"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" QFormat="true"
Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" QFormat="true"
Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" QFormat="true"
Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" QFormat="true"
Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" QFormat="true"
Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" QFormat="true"
Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" SemiHidden="true"
UnhideWhenUsed="true" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="41" Name="Plain Table 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="42" Name="Plain Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="43" Name="Plain Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="44" Name="Plain Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="45" Name="Plain Table 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="40" Name="Grid Table Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46" Name="Grid Table 1 Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51" Name="Grid Table 6 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52" Name="Grid Table 7 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="Grid Table 1 Light Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="Grid Table 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="Grid Table 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="Grid Table 4 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="Grid Table 5 Dark Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="Grid Table 6 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="Grid Table 7 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46" Name="List Table 1 Light"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51" Name="List Table 6 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52" Name="List Table 7 Colorful"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="46"
Name="List Table 1 Light Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="47" Name="List Table 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="48" Name="List Table 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="49" Name="List Table 4 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="50" Name="List Table 5 Dark Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="51"
Name="List Table 6 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="52"
Name="List Table 7 Colorful Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Mention"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Smart Hyperlink"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Hashtag"/>
<w:LsdException Locked="false" SemiHidden="true" UnhideWhenUsed="true"
Name="Unresolved Mention"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin:0cm;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri",sans-serif;
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimLv0_uPf-Vu53172ZVtP6CIf394P32_ETaDwK-V1smhoBGx_ZJ50by6XbJFNX8PPE2C-pqNsD3CDwLiQMGR_VZnlc-ThJBmS5RCwsmq1FpmR7Vu6_Z0lON5j0QJ1UP9xWiLvTe3Z2yqgJ/s1600/title-image-of-kurukshetra-1.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="768" data-original-width="1536" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimLv0_uPf-Vu53172ZVtP6CIf394P32_ETaDwK-V1smhoBGx_ZJ50by6XbJFNX8PPE2C-pqNsD3CDwLiQMGR_VZnlc-ThJBmS5RCwsmq1FpmR7Vu6_Z0lON5j0QJ1UP9xWiLvTe3Z2yqgJ/s400/title-image-of-kurukshetra-1.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
</div>
<span style="font-size: small;"></span><br />
<span style="font-size: small;"><br />था पहले सपना मेरे अंदर? <br />या अब मैं सपने में जीता हूँ ? <br />थी प्यास वो पहले मेरे अंदर? <br />या अब मैं प्यास को पीता हूँ? <br /> <br /><br />कहाँ से आये कहाँ चल दिये? <br />किस बात की होड़ लगी है? <br />घुट-घुट के जीना चाहूँ मैं क्यों? <br />किस बात की तलब जगी है? <br /><br /><br />अपेक्षा और चिंताओं का, <br />बोझ मैं कब से ढ़ो रहा हूँ, <br />कई रिश्तों से हाथ बंधे हैं <br />कुरुक्षेत्र में खड़ा रो रहा हूँ। <br /> <br /><br />To be or not to be? <br />सवाल पूछना खता नहीं, <br />उत्तर तो है और कठिन <br />"नर" या "हाथी" पता नहीं। <br /> <br /><br />कई प्रश्नों के चक्रव्यूह में, <br />खुद से ही रोज लड़ता हूँ मैं, <br />खुद के वार खुद ही सहकर, <br />खून से लथपथ गिर पड़ता हूँ मैं। <br /> <br /><br />कृष्ण और अर्जुन आज भी हैं, <br />हथियार हैं बदले, किरदार नहीं, <br />महाभारत और गीता आज भी हैं, </span><br />
<span style="font-size: small;">प्रश्न हैं बदले, आसार नहीं।<br /><br /> - सौरभ वैशंपायन </span></div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-42417489396216077472017-12-07T01:04:00.000+05:302017-12-07T01:17:51.560+05:30मुक्ती<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div>
</div>
<div>
फ्रान्झ लिस्त्झ या प्रसिद्ध पियानो वादकाचे छान उद्गार आहेत
- "sorrowful & great is the artist's destiny!" म्हणजे "दुःखी आणि
महान असणं हेच कलाकाराचे प्राक्तन असते". जगातल्या बहुतेक सर्व मोठ्या
कलाकृती या दुःखातून तयार झालेल्या आहेत अथवा त्यांचा विषय शोकांतिका हाच
आहे. पण तरीही एखाद्या कलाकृतीचा जन्म कसा होतो हे कुणीच सांगू शकत नाही.
मग ती लहान असो वा महान असो. कलाकृती म्हणजे गणित नाही की दरवेळी २+२=४ हेच
उत्तर येईल. उलट प्रत्येक कलाकृती ही दरवेळी वेगळी असते, नवीन असते. मग तो
गायलेला सूर असू दे अथवा एखादे चित्र. जसं वाहत्या पाण्यात उभं राहिल्यावर
परत त्याच पाण्याला स्पर्श करता येत येत नाही तसेच तो कलाकार "तीच"
कलाकृती परत कधीच निर्माण करू शकत नाही. रियाझाने, सरावाने तो कदाचित
"तशीच" कलाकृती बनवू शकेल पण "तीच" नाही. कुठलीही कलाकृती एकदाच जन्म घेते
सूर असो, शब्द असो किंवा चित्र असो. एखाद्या चित्रातला ब्रशचा अमुक एखादा
फटकारा किंवा रेष फारच सुरेख आली आहे असं म्हणता येत नाही. चित्र हे
पूर्ण बघावे लागते. सगळ्याचा एकत्रित परिणाम म्हणजे समोर उभे राहिलेले
चित्र असते. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
माझ्या ओळखीची लोकं अनेकदा मला विचारतात हे सगळं लिहायला
तुला कसं सुचतं? पण माझ्याकडे याचं उत्तर नसतं आणि माझ्या माहितीप्रमाणे
जगात काही अनुत्तरीत प्रश्न आहेत त्यापैकी हा एक प्रश्न. मुळात ती कला
कलाकार निर्माण करतो कि कुठल्यातरी एका अनाम क्षणी एखादी अनाम शक्ती
ती कलाकृती घडवून आणते? हा देखील शतकानुशतके वादाचा मुद्दा राहिला आहे.
अनेकदा वर्षानुवर्षे अथक काम केल्यावर देखील जे मनात आहे ते कलेच्या रूपाने
प्रकट होत नाही. तेच कधीतरी एखाद्या क्षणी नकळत घडून जातं. महिनोनमहिने
आसपास देखील न फिरकणारे शब्द अचानक वादळ आल्यागत चहूबाजूंनी वेढतात. किती
लिहू आणि किती नको असं होऊन जातं. अनेकदा आपण हे का लिहितोय हेच माहीत
नसतं. फार आतून आतून वेडीवाकडी वळणं घेत धुराच्या वलयांसारखं तरंगत आलेलं
काहीतरी कागदावर उतरवायची घाई झालेली असते. लिहून झाल्यावर ते आपण स्वतः
तरी परत कधी वाचणार आहोत का हे देखील माहीत नसतं. त्याक्षणी फक्त लिहायची
अनिवार इच्छा असते. काहींच्या नशिबी जिवंत असताना त्या कलाकृतीचं कौतुक
किंवा यश पाहणं देखील नसतं. जगात अशा अनेक महान कलाकृती होऊन गेल्या आहेत.
त्या महान कलाकृतींमधील शब्द देखील "अजरामर" बनतात, एखाद्या वज्रलेपासारखे.
शतकानुशतके लोकं ते शब्द पुनः पुनः उच्चारात राहातात. त्याक्षणी तो कलाकार
आणि ती कला पुन्हा जिवंत होते - नवी होते.</div>
<div>
<br /></div>
<div>
सुरांचं मात्र तसं नसतं सूर निराकार असतात, ते दाखवता येत नाहीत ते फक्त
अनुभवता येतात. सूर हा अनुभवाचा भाग झाला. सुरावरती बोट ठेवून "हा" सूर सुरेख
झाला असं नाही सांगता येत. काही महान लोकांकडे सूर बघण्याची देखील ताकद
असते, गाता गाता जो सूर लावलाय तो समोर साकार होऊन उभा राहिलेला असतो पण तो सूर ते दुसऱ्यांना नाही दाखवू शकत कारण सूर बघण्याची ती शक्ती इतरांत नसते, एक विचित्र तगमग होते, अशावेळी स्वतःच "सुभान अल्लाह!! क्या सूर है?"
म्हणून संजीवन समाधी घेतल्यागत ऐन रंगात आलेली मैफिल थांबवून
त्या कलाकाराच्या मनात त्याच्या एकट्याची मैफल सुरु होते. तो खरा मुक्तीचा क्षण असतो.</div>
<div>
<br /></div>
असा मुक्तीचा क्षण कधी ना कधी येतोच. त्यावेळी अंगातला "मी" पणाचा अंगरखा किनाऱ्यावर सोडून त्या क्षणात डुबकी मारता यायला हवी! बस!<br />
<br />
- सौरभ वैशंपायन </div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-42943619791553427202017-07-16T23:03:00.001+05:302017-07-17T22:25:05.536+05:30इतिहासाचे मुडदे<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
आजकाल आपल्या संपूर्ण समाजाचीच मानसिकता इतकी खालावली आहे की प्रत्येक बाबतीत जात आणि धर्म हमखास बघितले जातात, मग ती गोष्टी चांगली असो वा वाईट. यात लोकशाहीचा तथाकथित स्तंभ देखिल मागे नाही. "दलित महीलेवर बलात्कार!", "दलित तरुणाची हत्या!" या जातीय भाषेत ठळक बातम्या देणारे तितकेच जबाबदार आहेत. त्या गुन्ह्यामागचे कारण स्पष्ट होण्याआधी बळी गेलेल्या दुर्दैवी जीवांना जात चिकटवली की अनेक सामाजिक आणि राजकिय गोष्टी साध्य होतात. या सगळ्यातून तयार झालेल्या समाजाचे फार काही वेगळे नाही. चित्रपटातील काल्पनिक पात्रांच्या जाती वरुनही भांडायचे लोकांनी बाकी ठेवलेले नाही तिथे खरच घडून गेलेल्या इतिहासाबाबत विचारायलाच नको. हा लेख लिहायला घेतला त्याचे कारण इतिहास नक्की काय आहे ह्याचे यथार्थ ज्ञान नसणे, संदर्भ न घेताच लिहून मोकळे होणे हे प्रकार आजकाल वाढले आहेत. १६ जुलै २०१७ च्या "लोकसत्तामध्येच" श्री पद्माकर कांबळे यांचा "’<a href="http://www.loksatta.com/vishesh-news/marathi-articles-on-history-of-battle-of-koregaon-1512473/" target="_blank">विजयस्तंभा’मागील इतिहास</a>" हा इतिहासाचा अपलाप करणारा लेख छापून आलेला आहे. अर्धवट माहीतीच्या आधारे एखादा लेख लिहील्यास तो कसा फसू शकतो ह्याचे उत्तम उदाहरण म्हणजे हा लेख होय. त्या लेखाचा ससंदर्भ आणि तार्किक समाचार नक्कीच घेतला जाईल मात्र त्या लेखाच्या मागची प्रेरणा म्हणजे लोकसत्ता मधील दिनांक ९ जुलै २०१७ रोजी मधु कांबळे यांनी दिलेली "पेशवाईच्या पराभवाचा सरकारी जल्लोष" ही बातमी आहे.आधी थोडक्यात त्याची झाडाझडती घ्यावी लागेल.<br />
<br />
मुळात भीमा - कोरेगाव येथे १ जानेवारी १८१८ रोजी ज्याला भीमा कोरेगावची लढाई म्हणतात आणि ५०० महारांनी २५ हजार पेशव्यांना हरवले वगैरे सांगितले जाते ती कशी झाली ह्याबाबत संदर्भ न वाचल्याने न घडलेला इतिहास सांगितला जातो. त्यातून पेशव्यांवर वाट्टेल ते आरोप केले तरी कुणाला फारशी पडलेली नसते हे लक्षात घेता पेशवे हे सोपे लक्ष झाले आहेत. पण समकालिन संदर्भ वेगळंच सांगतात. दुसर्या बाजीरावांना पकडायला दिड महिन्याहून अधिक काळ ब्रिटिश जंगजंग पछाडत होते पण त्यांना बाजीराव दृष्टिसही पडले नाहीत. गंमत म्हणजे पुण्यातून बाजीराव निघाले ते ४०० मैलांचा मोठा गोल फिरुन पुन्हा पुण्याकडेच आले. बाजीराव चाकण भागात आले आहेत ही बातमी मिळताच इंग्रजांची पाचावरती धारण बसली. ब्रिटिश कागदपत्रे आणि मराठी कागदपत्रे विशेषत: त्र्यंबकजी डेंगळेंची पत्रे वाचली की कोरेगावच्या लढाईत मराठ्यांच्या अंदाजे तीन हजार सैनिकांनी (ज्यात मुख्यत: अरब सैनिक होते) ब्रिटिशांची कशी ससेहोलपट केली हे स्वच्छ दिसतं.<br />
<br />
ब्रिटिश आणि मराठी कागदपत्रे वाचल्यावर समोर चित्र ऊभं रहातं ते असं - ब्रिगेडिअर जनरल स्मिथला चकवा देऊन बाजीराव चाकणपर्यंत आल्याची बातमी कर्नल बरला मिळाली. बाजीराव परत पुण्यात शिरले तर कठीण होईल हे कर्नल बर ने ओळखलं. ब्रिगेडिअर जनरल स्मिथ कुठे आहे ह्याबाबत मात्र त्याला कल्पना नव्हती. मात्र बाजीरावांना पुण्याच्या बाहेरच थांबवावे ह्या हेतूने त्याने शिरुर येथून स्थानिक पायदळाची पलटण बोलावली. या बॉम्बे नेटिव्ह इन्फन्ट्रीपैकी दुसरी बटालियन, दोन तोफा आणि अडिचशे घोडेस्वार घेऊन ३१ डिसेंबरच्या रात्री कॅप्टन स्टॉटन निघाला. रात्रभर चाल करुन दमलेल्या अवस्थेत सकाळी दहा वाजता तो कोरेगांव जवळील एका टेकडीवर पोहोचला. त्याला वरुन अंदाजे २० हजार घोडदळ आणि ८ हजार पायदळ अशी सेना घेऊन सज्ज असलेले मराठे दिसले. रात्रभर चालून ब्रिटि्शांचे सैनिक दमले होते, लढाईला तोंड लागले तेव्हा
उन्ह चढायला सुरुवात झाली, नदिवरती मराठ्यांचे नियंत्रण असल्याने पाणी
देखिल मिळेना. अखेर त्याने त्याच्या ८३४ लोकांसकट कोरेगांवच्या तटबंदित आश्रय घ्यायचा ठरवले, गावात शिरताना मराठ्यांनी देखिल त्याला बघितले आणि नदि पार करुन ते तीन बाजूंनी ब्रिटिशांवरती चालून गेले. ह्या मराठी सैन्याची संख्या साधारण अडीच -तीन हजार होती ज्यात मुख्यत: अरबांच्या कवायती फौजा होत्या. बाकी सैन्य नदिच्या पार अगदी आरामात तळ देऊन राहीले. यावेळी छावणीमध्ये खुद्द सातारकर छत्रपती होते. छत्रपती आणि पेशवे नदि पलिकडच्या टेकडीवरुन ही लढाई बघत होते. छत्रपतींनी भर उन्हात सुद्धा अब्दागीर घेतली नव्हती कारण इंग्रजांनी त्या दिशेने तोफ चालवायची शक्यता होती. मराठ्यांचा हा हल्ला इतका जबरदस्त होता की ब्रिटिश सेनेला सावरायला वेळ मिळाला नाही. त्यामुळे सुरुवातीचा गोळीबार वगळता ही लढाई मुख्यत: तलवारींनी झाली. इंग्रजांच्या २ तोफांपैकी १ तोफ मराठ्यांनी बंद पाडली, तोफेच्या आजूबाजूचे २४ लोक ठार केले. त्या तोफेवरचा ब्रिटिश अधिकारी चिशील्म हा ठार झाला, त्याचे डोके कापून ते मराठ्यांच्या छावणीत पाठवले. लेफ्टनंट पॅटिन्सन हा सहा फूट सात इंचाचा राक्षसी ताकदिचा अधिकारी
मराठ्यांच्या गोळीने जबर जखमी झाला मात्र मराठे प्रबळ होत आहेत हे बघून
त्याने सोबत काही माणसे घेऊन पुन्हा हल्ला केला आणि ती तोफ पुन्हा मिळवली. मात्र त्याला दुसरी गोळी लागून तो ठार झाला.नंतर त्याचे बिनमुंडक्याचे धड ब्रिटिशांना मिळाले. असिस्टंट सर्जन वुइंगेट, लेफ्टनंट स्वानस्टन आणि लेफ्टनंट कोनेलन देखिल जबर जखमी झाले नाईलाजाने ब्रिटिशांनी कोरेगावच्या आतल्या भागात २ धर्मशाळांमध्ये आश्रय घेतला. पैकी संध्याकाळी मराठ्यांनी देवळा जवळची एक धर्मशाळा जिंकून घेतली. तिथे काही जखमी ब्रिटिश अधिकारी होते त्यापैकी वुइंगेटला मराठ्यांनी ठार केले. इतर अधिकारी मारले गेले असते मात्र लेफ्टनंट जोन्स आणि असिस्टंट सर्जन विलीने जीवावर उदार होऊन धर्मशाळेत घुसलेल्या मराठ्यांवरती हल्ला केला व त्या अधिकार्यांना वाचवले. . कोरेगावांत एक गढी देखिल होती इंग्रजांचे तिथे लक्ष नाही हे बघून मराठ्यांनी ती गढी ताब्यात घेऊन तिथला शेवटचा भक्कम आधार हिसकावून घेतला. रात्रीपर्यंत ह्या चकमकी कोरेगावात होत राहील्या. मराठ्यांनी देखिल २ तोफा आणल्या होत्या दिवसभर त्यांचा मारा सुरु होता. रात्री नऊ वाजता अचानक हा तोफांचा भडीमार थांबवला गेला आणि मराठे निघून गेले. ब्रिटिशांचे तब्बल अडिचशे लोक मारले गेले. त्यात तोफखान्यावरील २० इंग्रजांपैकी ११ जण ठार झाले. "गॅझेटिअर ऑफ बॉम्बे प्रेसिडेन्सीनुसार" ब्रिटिशांचे २७५ लोक मारले गेले अथवा जबर जखमी झाले तर मराठ्यांचे ५००- ६०० लोक मारले गेले ज्यात मुख्यत: आधी चालून गेलेल्या अरबांचा भरणा होता.<br />
<br />
<br />
<br />
मराठ्यांनी ब्रिटिशांची इतकी ससेहोलपट केली मात्र रात्री ९ च्या आसपास तोफा बंद करुन निघून का गेले हे एक कोडे आहे असे डॉ. आंबेडकरांनीही आपल्या एका लेखात नमूद केले आहे. इंग्रजांनी पेशवा घाबरून पळाला अशी फुशारकी मारली, पण दक्षिणेचा मार्ग मोकळा होण्यासाठी मराठ्यांनी इंग्रजांना दिवसभर कोरेगावात अडकवले होते. गोखल्यांच्या कैफियतीत बाजीराव पेशवे बापू गोखल्यांना म्हणतात, “आज लढाई करून मार्ग काढावा”. ‘ही आज्ञा घेऊन समस्त सरदार मंडली सहवर्तमान पलटणावर चालोन घेतले’ असं स्पष्ट नमूद आहे. मराठे निघून गेल्यावर दिवसभर तहानेने हैराण झालेल्या ब्रिटिशांच्या उरलेल्या सैन्याने पाणी पिण्यासाठी नदिकडे धाव घेतली. मधल्या काळात ब्रिगेडिअर जनरल स्मिथच्या सैन्याला ओझरच्या घाटात डेंगळ्यांच्या रामोशी लोकांच्या पथकाने लहान लहान हल्ले करुन हैराण केले. ब्रिटिश सैन्याचा विजय झाला असता तर ब्रिटिश त्याच दिवशी बाजीरावांच्या मागावर निघाले असते निदान बाजीरावांना अडथळा आणण्यासाठी पुण्याच्या दिशेने गेला असता मात्र कॅप्टन स्टॉटन दुसर्या दिवशी रात्री उशीरा पुण्याकडे न जाता पुन्हा शिरुर कडे गेला. इतके असूनही ब्रिटिश धडधडीत खोटं लिहीतात की आम्ही जिंकलो. आणि केवळ पेशव्यांचा पराभव झाला या लोणकढी थापेवरती अनेकजण आनंदित होतात. हा कोणी एका जातीचा विजय किंवा पराभव म्हणून घेत असेल तर देव त्याचे भले करो. हा सरळ सरळ ब्रिटिश आणि स्थानिक सत्ता म्हणजे मराठे यांच्यातला बखेडा होता. त्यातून सातारकर छत्रपती छावणीत असल्याने तर सरळ सरळ हा छत्रपतींचा विजय किंवा पराभव ठरतो. भारताचे दुर्दैवच हे आहे की स्थानिक लोकं परदेशी आक्रमकांना मदत करतात मग तो सिकंदराला मदत करणारा राजा अंभी असो, पनिपतावरती अब्दालीला मदत करणारा शुजा असो, प्लासीच्या लढाईत मीर जाफर असो किंवा १८५७ मध्ये ब्रिटिशांना मदत करणारे शिख असोत. अंतर्गत धार्मिक - जातीय - सामाजिक संघर्षात आपण आपापसातच लढून अर्धमेले होतो आणि आक्रामक आपला जम बसवतात. कोरेगावची लढाई ही माझ्या दृष्टिने अशीच एक लढाई. आणि गंमत म्हणजे मराठ्यांनी ही लढाई जिंकून सुद्धा विजयस्तंभ उभारला ब्रिटिशांनी. आणि मराठी सत्ता ही केवळ पेशवाई होती आणि त्यातून पेशवे म्हणजे समस्त ब्राह्मण समाज असे मनात धरुन ब्रिटिशांचा विजय हाच आपला विजय समजण्यात मोठी चूक होते आहे हे वरती ससंदर्भ नमूद केले आहेच.<br />
<br />
<br />
आपल्या लेखात श्री पद्माकर कांबळे यांनी अजून दोन अत्यंत विनोदी आरोप केले आहेत पहीला आरोप - "<i>कान्होजी आंग्रेचे आरमार दुसऱ्या बाजीरावाने इंग्रजांच्या मदतीने समुद्रात बुडविले होते." </i>इतिहासाचा अभ्यास नसल्याचा सर्वात मोठा पुरावा. ही आंग्रें संबधित घटना फेब्रुवारी १७५६मध्येच नानासाहेब पेशव्यांच्या काळात घडून गेली होती म्हणजे पद्माकर कांबळेंचा तब्बल ६२ वर्षांचा हिशोब चूकला आहे. दुसरा विनोदी आरोप <i>"पेशव्यांच्या काळात महारांना प्रवेश बंदी केली गेली. त्यांना पेशव्यांच्या
सैन्यात प्रवेश मिळेना. अशा वेळी काही महार तरुण ब्रिटिशांच्या ‘बॉम्बे
नेटिव्ह इन्फन्ट्री’मध्ये दाखल झाले.</i>" यावर मी अगोदरच ९ जून २०१६ रोजी एक अख्खा लेख लिहीलेला आहे तो "<a href="http://sahajsuchalamhanun.blogspot.in/2016/06/blog-post.html" target="_blank">या इथे</a>" सविस्तर वाचता येईल. मात्र एक झलक म्हणून ३ परिच्छेद इथे देतो-<br />
<br />
<span style="color: #990000;"><span style="font-size: small;"><i>"जमिनीची पहाणी करुन सरकारने आकारलेल्या
करातून महारांना दरशेकडा रुपये ५ ची सुट दिल्याची नोंद तसेच मौजे कळंबी
प्रांत मिरज येथील एका गाववरतीच जप्ती आणली पुढे चौकशी अंती तो गाव राजनाक
वल्लद काळनाक महाराकडे पूर्वीपासून असून तो हुजुर चाकरी करतो हे समजतच
गावचा मोकासा व महसूल त्याकडे परत केला आणि गाव जप्तीतून मोकळी केली (थो.
मा. रो. भा १ पृष्ठ ३१० नोंद क्रमांक ३४०). पाली गावच्या भोयी महारास
सरकारचा अधिकारी म्हणून कुलकर्णी, खोतपाटीलांसारखाच गावठाण माफ केल्याचे
नानासाहेबाच्या रोजनीशीतील उल्लेखात कळते (रो भा पृ २०३). पंढरपुरात राडिचा
खेळ होत ती जागा खणून तयार करायचा मान महारांचा असे. एका वर्षी बडवे तो
खणू लागताच तंटा ऊभा राहीला व सवाई माधवराव रोजनीशी भाग ३ पृष्ठ २८५ नुसार
निकाल महारांच्या बाजूने देऊन बडव्यांना सख्त ताकिद केली. १७८९ मध्ये
कात्रज गावानजिक महार, चांभार व मांग समाजाची वस्ती होती ती. काही कारणाने
मोडावी लागली. लगोलग हुजुरातीतून २५१ रुपये आणि ३०० वासे नवीन घरे
बांधण्यासाठी दिल्याचे सवाई माधवराव रोजनिशी ३-२८६ नुसार स्पष्ट होते."</i></span></span> <br />
<span style="color: #990000;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span>
<span style="color: #990000;"><span style="font-size: small;"><i>"हुजुरपागेत बिगार म्हणूनही काम असे. आरमारात चांभांरांची नेमणूक
होत असे. पुणे, राहुरी, खेड, संगमनेर, जुन्नर, पारनेर, नेवासे, कर्डे,
बेलापूर, गांडापूर ह्या ठिकाणी ३१३ महार, ५४ मांग, ५२ चांभार हुजुरकामी
असल्याचा उल्लेख नानासाहेबांच्या रोजनीशीत आहे. तसेच हुजुरपागेत २७७ महार
राबते म्हणून होते. राणोजी भोसल्यांकडे यांच्या पागेत असेच महार होते.
लढाईत जखमी माणसाला परत पिछाडिवरती आणायचे काम महार करत. (सवा माध रो भा
१-४३) इ.स. १७७८ मध्ये तळेगावाहुन लष्करातील जखमी लोकांना पुण्यास
हलविण्यासाठी महारांचेच पथक होते (सवा माध रो भा २ पृ ४३). वसईच्या मोहीमेत
अतिशय उत्तम पोहोणारे "पेटेकरी" हे महार - मांग होते. त्यावेळी महत्वाची
माणसे, पत्रे वगैरे पाण्यातून एका ठिकाणाहून दुसर्या ठिकाणी पोहोचविण्याचे
जोखमीचे काम ह्याच बहाद्दरांनी केले (पे.द. ३-२०९). देहू, बांबुर्डी,
भिमथडी, नागेवाडी-सातारा, भांबुर्डे अश्या अनेक ठिकाणची पाटिलकी देखिल
महारांकडे होती. जंजिरा मोहिमेत सिद्दी सातच्या बाजूने कोंडनाक महार लढत
होता अशी नोंद ब्र.स्वा चरीत्रात आहे. त्याची नावासकट नोंद घेतली आहे
म्हणजे कोंडनाक सिद्दीकडील महत्वाचा माणूस असणार. याखेरीज पेशवे सनदा १७-
३०४ नुसार महारांचे "हुलस्वारांचे पथक" असे.बहुदा शत्रुला हुल देऊन
दुसरीकडे लक्ष वळविण्याचे काम हे पथक करीत असावे असे नावावरुन दिसते."</i></span></span><br />
<span style="color: #990000;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span>
<span style="color: #990000;"><span style="font-size: small;"><i>" एका पाटिलकीच्या प्रकरणात भांडण राजाराम महाराजांपर्यंत गेले.
राजाराम महाराजांनी दावा सांगणार्या महारांनी वैराटगड जिंकून दाखवायचे
"दिव्य" करावे आणि बागेवाडीची पाटिलकी मिळवावी असे ठरविले. महारांनी मोठ्ठा
पराक्रम करुन वैराटगड स्वराज्याला परत मिळवून दिला व ती पाटिलकी मिळवली.
खर्ड्याच्या
लढाईत शिवनाक महाराचे पथक होते. हा तांसगावकडील कळंबी गावचा वतनदार.
शिवनाकाचा तळ इतर ब्राह्मण आणि मराठा सरदारांच्या शेजारी पडला. लोकांत
कुरकुर सुरु झाली. ती सवाई माधवरावांपर्यंत आली. त्यावेळी बैठकीत पाटणकर
म्हणून वृद्ध सरदार होते. ते कडाडले - "ही तलवार बहदूरांची पंगत आहे येथे
विटाळचांडाळ काही नाही!" श्रीमंतांनी तोच निकाल दिला. शिवनाकाचे पथक तिथेच
सारख्याच मानाने राहीले. वसईच्या मोहीमेत तुकनाक महाराने मांडवीजवळील
मोर्चे उत्तम रीतीने सांभाळले. त्याचा सन्मान करताना पेशव्यांनी कंठी-तोडे
देऊन गौरव केला. जेष्ठ संशोधक श्री आबा चांदोरकरांनी पेशवे काळातील तब्बल ४४ महार पथकदारांची
नावे प्रसिद्ध केली होती - १) आपनाक २) उमनाक ३) उपनाक ४) कालनाक ५) कासनाक
६) कुसनाक ७) केरनाक ८) खंडनाक ९) गोमनाक १०) गोंदनाक ११) चांगनाक १२)
चिमणनाक १३) चिडनाक १४) जाननाक १५) झुकनाक १६) तुकनाक १७) दमेनाक १८) दसनाक
१९) दादनाक २०) देवनाक २१) धावनाक २२) धूळनाक २३) धोंडनाक २४) नागनाक २५)
पदनाक २६) पुजनाक २७) बदनाक २८) बाणनाक २९) माळनाक ३०) मायनाक ३१) मेघनाक
३२) येमनाक ३३)येसनाक ३४) रामनाक ३५) राजनाक ३६) राणनाक ३७) लाहालानाक ३८)
वामनाक ३९) सटवानाक ४०) संभनाक ४१) सिवनाक ४२) सुकनाक ४३) सुबनाक ४४)
सिदनाक" </i></span></span><br />
<span style="font-size: x-small;"><i><br /></i></span>
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-size: small;">यावरुन पेशवाईत महार जातीतील हुन्नरी आणि कर्तृत्ववान लोकांना सैन्यात वाव होताच शिवाय गावची पाटिलकी देखिल मिळत असे हे ससंदर्भ सिद्ध होते. </span></span><br />
<br />
<br />
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-size: small;">लेखातली तिसरी चूक महार रेजिमेंटच्या चिन्हाविषयी - <i>"</i></span></span><span style="font-size: x-small;"><span style="font-size: small;"><i>आजही ‘महार रेजिमेंट’च्या मानचिन्हावर कोरेगाव विजयस्तंभाच्या बरोबरीने दोन
क्रॉस मशिनगन आणि मध्यभागी ‘एम. जी. ही आद्याक्षरे दिसतात.</i>" असे पद्माकर कांबळे म्हणतात मात्र तो विजयस्तंभ नसून ऊभी कट्यार आहे. स्वातंत्र्यपूर्व काळात तो स्तंभ होता आता तो नाही. अजून एक छोटी तांत्रिक चूक म्हणजे त्या चिन्हात दिसतात त्यांना नुसत्या मशिन गन नाही तर विकर्स MG म्हणतात. आणि सरते शेवटी त्यांनी महार रेजिमेंटच्या शौर्याबाबत एक अख्खा परिच्छेद लिहीला आहे मात्र महार रेजिमेंटमध्ये केवळ महार सैनिकच असतात असा त्यांचा गैरसमज नसावा अशी किमान अपेक्षा मी बाळगतो. भारतीय सैन्यात जात धर्म मानत नाहीत. रेजिमेंट्सची नावे काहीही असली तरी त्यात भारतभरातील सर्व जातीधर्मांचे सैनिक असतात.</span></span><br />
<br />
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-size: small;">संदर्भ न वापरता गोष्टी लिहायला घेतल्या की असे आपले न घडलेले पराभव आणि शत्रुंचे न झालेले विजय आपल्या इतिहासात शिरतात. कुठलाही संदर्भ नसताना गळ्यात मडकी आणि कंबरेला खराटा अश्या फक्त "ऐकीव" आणि निरर्थक गोष्टी समाजात पसरतात त्यामुळे दोन जातींमधली दरी अजून रुंदावते. इतिहासाचा अभ्यास हा समाज सुधरवण्यासाठी असतो. गैरसमजांमुळे जातीअंताच्या गोष्टी ह्या केवळ सुविचार म्हणून राहतात. </span></span><br />
<br />
<span style="font-size: x-small;"><span style="font-size: small;">असे इतिहासाचे मुडदे पाडणारे संदर्भहीन लेख "लोकसत्ताच्या" मुख्य वर्तमानपत्रात छापले जातात याबद्दल "लोकसत्ताचे" कौतुक करावे तितके कमी आहे.</span></span><br />
<br />
- सौरभ वैशंपायन.<br />
===========<br />
संदर्भ- <br />
१) मराठी रियासत खंड ४ व ८<br />
२) मराठ्यांच्या लढायांचा इतिहास<br />
३) दुसर्य़ा बाजीरावांची रोजनिशी<br />
४) थोरले माधवराव पेशवे रोजनिशी<br />
५) सवाई माधवराव पेशवे रोजनिशी<br />
६) ब्रह्मेंद्रस्वामी चरीत्र<br />
७) समग्र श्री. म. माटे<br />
८) मराठे व इंग्रज<br />
९) Bombay Gazetteer </div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com6tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-61332765926192338062017-02-04T01:20:00.000+05:302017-02-04T01:20:47.132+05:30नायिकाभेद<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYwBSEhu0xDcKq9LKsVrcj0WhoXjPgw8q0YY6BsLWiYUK5CvkZJAleqUksx6WdHb_budZs8oEyoO988RLggBphizB7zPHFg-fDw2ry0Ux5sUxaq4uVr54lknH_qylv1or3SeIMPXioSn03/s1600/2989c3f4fa2d6bc8175cd3a0a0838b06.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYwBSEhu0xDcKq9LKsVrcj0WhoXjPgw8q0YY6BsLWiYUK5CvkZJAleqUksx6WdHb_budZs8oEyoO988RLggBphizB7zPHFg-fDw2ry0Ux5sUxaq4uVr54lknH_qylv1or3SeIMPXioSn03/s320/2989c3f4fa2d6bc8175cd3a0a0838b06.jpg" width="315" /></a></div>
<br />बाई ठेवणे, अंगवस्त्र, नाटकशाळा, रक्षा, दासी, वेशस्त्रिया वगैरे उल्लेख आपण इतिहासात अनेकदा ऐकतो. त्याबाबत अर्थात खूप गैरसमज असतात. वास्तविक <b>"चारीत्र्य" बघून मग "चरीत्र" ठरवण्याचा आपला "भारतीय" दृष्टीकोन इतिहासाचे फार मोठे नुकसान करतो</b> असे माझे मत आहे. कारण एखादि व्यक्ती सामाजिक/धार्मिक/आर्थिक/राजकिय कारणांनी कितीही थोर असली तरी ज्याला आपण ठराविक मापदंड लावून तथाकथित "स्वच्छ" चारीत्र्य वगैरे म्हणतो त्यात ती व्यक्ती बसत नसेल तरी आपण बहुतेकवेळा त्या व्यक्तीवरती फुल्ली मारुन मोकळे होते. त्यातून ती व्यक्ती स्त्री असेल तर बघायलाच नको.<br /><br />या लेखाच्या सुरुवातीला ज्या संज्ञा वापरल्या त्यांचा उल्लेख आल्यावरती आपल्या डोक्यात पहीला विचार येतो तो राजाने अथवा त्या पुरुषाने "शरीरसुखासाठी" केलेली सोय असा आणि इतकाच असतो. इतिहासाचा अभ्यास करताना माझ्यामते एकतर बंद दरवाज्याआड ती व्यक्ती काय करते? हा आपला प्रश्न असूच शकत नाही. तरीही ह्याबाबत बोलायचे झालेच तर सुरुवात राजवाडेंनी लिहीलेल्या "भारतीय विवाहसंस्थेचा इतिहास" काय होता हे समजुन मग करावी लागेल. निसर्गातील इतर बहुसंख्य प्राण्यांप्रमाणेच मुक्त लैंगिक संबध ते एकपती/पत्नीत्व हा प्रवास मानवी समाजजीवनातील बदलत राहीलेला पैलू आहे. व यापुढेही तो बदलत रहाणार. ह्यावर अनेक धक्कादायक चर्चा व लेख होऊ शकतात. <br />
<br />
रामायण - महाभारतात बहुपत्नीत्व/पतीत्व दिसून येतेच पण दासींचेही अर्थात अनेक उल्लेख आढळतात. विदुरचे मोठे उदाहरण आहेच. इतिहासाच्याबाबतीत आपण हे लक्षात घ्यायला हवं की ह्या तत्कालिन समाजमान्य परंपरा होत्या. महाभारत कालात उपस्त्रीयांना "वेशस्त्रिया" म्हणत. त्यांना राणीचा दर्जा नसे पण त्यांचा मान राजांच्या विवाहित स्त्रियांच्या खालोखाल असे. नंतरच्या काळात यांनाच रक्षा/राख म्हंटले गेले. ह्या "वेश्या" नव्हेत त्या फक्त राजाशी एकनिष्ठ असत. व त्यांना मान असे. महाभारतातील उद्योगपर्वात अज्ञातवासांतुन प्रकट झाल्यावर तहाचे बोलणे करण्यासाठी आलेल्या संजयाकडे युधिष्ठिराने हस्तिनापुरातील वडिलधारे, बंधु यांचे कुशल विचारले त्यात तो बंधुंच्या अथवा राजपरीवारातील वेशस्त्रीयांबाबत क्षेमकुशल विचारतो असा श्लोक आहे - <br /><b>अलंकृता वस्त्रवत्या: सुगन्धा अबीभत्सा: सिखिता भोगवत्य:।<br />लघु यासां दर्शनं वाक् च लघ्वी वेशस्त्रिया: कुशलं तात पृच्छे:॥</b><br />
(उद्योगपर्व अध्याय ३०) - अलंकार घातलेल्या, चांगली वस्त्रे नेसलेल्या व नानाप्रकारचे सुवास लावलेल्या, सुखामध्ये वाढलेल्या व मर्यादाशील असणार्या आणि सर्व प्रकारचे उपभोग मिळणार्या व ज्यांचे रुप व भाषण सुंदर आहे अश्या वेशस्त्रियांस माझ्यातर्फे कुशल विचारा!" याचा अर्थ त्या मर्यादाशील असून युधिष्ठिराच्या आदरास पात्र होत्या.<b> </b><br />
<br />
मुळात आपण हे समजुन घ्यायला हवं की अंगवस्त्रे, रक्षा ह्या केवळ आणि केवळ शरीरसुखासाठी नसत. पुर्वी मुलामुलींची लग्नं लहान वयातच होत. स्त्रीयांवर अनेक बंधने असत. त्यामुळे त्यांचे शिक्षण अल्प अथवा बिलकुल नसे. अश्यावेळी घरा बाहेर जात असलेला पुरुष व खास करुन तो रणांगण गाजवून आला असेल, बारा गावचं पाणी पिऊन आलेला व्यापारी असेल, स्वत: बहुश्रुत वा कलासक्त असेल तर अश्यांना आपल्या भावना आपली आवडनिवड त्याच पातळीवरती समजून घेणारं कोणीतरी लागे. आज मानसशास्त्र देखिल हे मान्य करतं की आपल्या भावना आपण भिन्नलिंगी व्यक्तीसमोर जरा जास्त चांगल्या व्यक्त करतो अथवा तशी सुप्त इच्छा कळत-नकळत असते. हे फार नैसर्गिक आहे. अश्यावेळी अश्या नाटकशाळा, अंगवस्त्र वगैरे त्यांची ही भावनिक - बौद्धिक गरज भागवत. त्या कलानिपुण असत, गायन, नृत्य, काव्य, चित्रकला वगैरे बाबतीत त्या हुशार असत. अनेकदा ह्याच स्त्रीया राजकारणाचे पट मांडत - उधळत. अर्थात मानसिक - बैद्धिक - शारिरीक पातळीवरती अशीच इच्छा स्त्रीयांच्या मनात येत असणे सहाजिक आहे पण पुरुषसत्ताक पद्धतीने स्त्रियांना त्यांच्या भावनांसकट दडपून टाकले.<br />
<br />
चाणक्य तर अश्या स्त्रियांना आसरा द्यावा तसेच मुद्दाम अश्या स्त्रिया तयार कराव्या, अगदी विषकन्या सुद्धा. त्यांचा उपयोग हेर म्हणून करावा असेही म्हणतो. हे प्रकार त्याकाळी समाजमान्य होते, आज काही शे वर्षांनी त्याबाबत आपली मते बनवणे काहीच फायद्याचे नाही. त्यामुळे शहाजीराजे, संभाजीराजे, राजाराम, शाहुराजे, नानासाहेब पेशवे वगैरेंना नाटकशाळा होत्या ह्यात बिचकण्यासारखं काहीच नाहीये. तत्कालिन इतिहासात अजुन एक उल्लेख येतो तो म्हणजे "कुणबिणी". मध्ये ह्याला "जातीय" ठरवून बराच गदारोळ झाला होता. पण तो गदारोळ म्हणजे इतिहासाचे शून्य ज्ञान असल्याचे मोठे उदाहरण आहे.<u><b> मुळात बाजारात विकत मिळणार्या "कुणबिणी" हा जातीय उल्लेख मुळीच नाही; "कुणबी" जातीशी त्याचा संबध नाही.</b></u> ब्राह्मण कुणबिणी हव्यात अशी मागणी असलेले अथवा हलक्या जातीतील कुणबीण घरात काही महीने वावरली त्याबद्दल तत्कालिन समाजरुढीनुसार एका कुटुंबाला प्रायश्चित्त घ्यायला लावल्याचे उल्लेख आहेत.<u> मुळात "कुणबिणी" हा उल्लेख घरातील पडेल ते काम करणार्या बायका म्हणून येतो.</u> मेण्याबरोबर पाणी घेऊन वेगाने पळू शकतील अश्या काटक कुणबीणी हव्यात असे उल्लेख आढळतात. इतकेच कशाला खंडोजी माणकरास छत्रपती शाहु महाराजांचे "बटकीच्या पोरी दोन बहुत चांगल्या दहा अकरा वर्षांच्या निरोगी <b>नाचावयालायक</b> आणवणेविशी महाराजांची एकांताची फर्मास आहे" असे पत्र मिळाते. त्यावर खंडोजी माणकराने "कोंकणात अशा पोरी मिळत नाही!" असा जबाब पाठवला. नानासाहेबांनी देखिल शाहु महाराजांनी अशाच कुणबिणींची चौकशी केल्याबद्दलची पत्रे आहेत. माझ्या दृष्टिने ह्यात कुठेही जातीय, भावनिक वगैरे काहीच नाहीये. तो सगळा तत्कालिन मामला होता.<br />
<br />
भारतीय कामसुत्रांत "नायिकाभेद" सांगितले आहेत. त्यावर अनेक ग्रंथ लिहीले गेले आहेत. अशा एकनिष्ठ अंगवस्त्रांपासून ते वेश्यांपर्यंत सर्वच स्त्रियांना वात्सायनाने कामसुत्रात तसेच इतरांनी राजतरंगिणी, शृंगारतिलक, श्रृंगारप्रकाश, अग्निपुराण, रसमंजीरी वगैरे ग्रंथात महत्वाचे स्थान दिल्याचे दिसते. ह्या नाजुक विषयाला धसमुसळीने हाताळण्याऐवजी थोडं तारतम्य ठेवून हाताळलं तर अनेक गणिते सोपी होतात.<br />
<br />
- सौरभ वैशंपायन<br />
<br /></div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-5661036639882615292.post-43204610596435273532016-12-01T00:02:00.002+05:302016-12-01T00:10:13.317+05:30क्रांति: पूर्वार्ध आणि उत्तरार्ध<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgI6ZPf3Lco_Jw8XmdSZ6S0Bl3I7f0p_HaZhbShGJJn0HvW2cG4T3NHOTH7n0v7Z1TPDYYGp1P9TRgz-J75sx2KjmdHSNiAiO5LuNU0MwqiJc4c-HyMFJ_BPSZMENNYma4AJoL7tPOC6YuH/s1600/New+folder.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="225" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgI6ZPf3Lco_Jw8XmdSZ6S0Bl3I7f0p_HaZhbShGJJn0HvW2cG4T3NHOTH7n0v7Z1TPDYYGp1P9TRgz-J75sx2KjmdHSNiAiO5LuNU0MwqiJc4c-HyMFJ_BPSZMENNYma4AJoL7tPOC6YuH/s400/New+folder.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
२५ तारखेला फिडेल कॅस्ट्रो वारल्याची बातमी आली आणि जगभर श्रद्धांजलीचे लाल सलाम झडू लागले. तर काही ठिकाणी एक हूकूमशहा गेला अशीही प्रतिक्रिया आली. बर्याच जणांना हा इसम कोण हे माहीत नव्हते आणि जो उठतोय तो ह्याला सलाम का ठोकतोय म्हणूनही गोंधळले होते. एव्हाना कॅस्ट्रो आणि पर्यायाने चे गव्हेराबाबत बर्याच जणांचे जुजबी ज्ञान मिळवून झाले असेलही. लोकसत्ताने देखिल २८ तारखेला फिडेल कॅस्ट्रोंवरती <a href="http://www.loksatta.com/agralekh-news/cuban-revolutionary-leader-fidel-castro-1349208/" target="_blank">अग्रलेख</a> लिहीला. अग्रलेख काहीसा नकारात्मक अंगाने जाणारा होता. काही वर्षांपूर्वी मी फिडेल आणि चे बाबत अर्धवट लिहीलेलं काही मी फेसबुकवरती शेअर केलं. एका परीचिताच्या टिपण्णी नंतर क्रांती आणि क्रांतिकारकांबाबत लिहावसं वाटू लागलं.<br />
<br />
कॅस्ट्रोंच्या निमित्ताने होणार्या चर्चांमधून फेसबुकवरही एकंदरच क्रांती यशस्वी होऊन सत्ता मिळाली की क्रांतिकारी सत्ताधिशाचे रुपांतर हुकूमशहात होते हाच सुर दिसत होता. व तो बहुतांशी बरोबरच आहे. कुठल्याही क्रांतीचा पूर्वार्ध हा नेहमी भारावून टाकणाराच असतो. कारण एखाद्या प्रस्थापित व्यवस्था, विचारसरणी अथवा व्यक्तीच्या दडपशाहीला वैतागुन कुणी एक अथवा काही लोकांचा गट क्रांतिची स्वप्ने पाहू लागतो. काहीवेळा २-३ पिढ्या ही क्रांती केवळ कागदावरतीच रहाते तर कधी सगळे इतक्या झटपट घडते की ते लिखाणच भडका उडवायला कारणीभूत ठरते. ही कागदावरची क्रांतीच पुढे त्या त्या क्षेत्रांतील - देशातील लोकांची गीता-बायबल-कुराण बनते. ह्या लिखाणाची गोची अशी असू शकते की ज्या लोकांना ते लिखाण - ती विचारसरणी हेच सर्वस्व वाटू लागते व त्यासाठी ते जीवही द्यायला तयार होतात ती लोकं त्या पुस्तकाच्या अथवा विचारसरणीच्या बाहेर बघूच शकत नाहीत अथवा जाणूनबुजून बघत नाहीत .... कारणे काहीही असोत. अश्याने त्या विचारसरणीचे डबके बनते. मग ती विचारसरणी राजकीय असो, आर्थिक असो अथवा धार्मिक. हे लोक इतरांनाही त्यात खेचतात. कुठल्याही क्रांतीची परीणीती २ गोष्टीत होते; म्हणजे <b>क्रांती आपल्याच पिलांना खाते </b>हे एक आणि दुसरे म्हणजे <b>एक क्रांती कालांतराने दुसर्या क्रांतीला जन्म देते</b>. कुठल्याही क्रांतीच्या पूर्वार्धात क्रांती करु पाहणारे नेहमी वजाबाकीत असतात. खायची-प्यायची भ्रांत, डोक्यावर छप्पर नाही आणि जीवाची शाश्वती नाही असेच असतात. त्यांच्या क्रांतीवरच्या आणि नवीन स्वप्नांवरच्या स्वत:च्या निष्ठा इतक्या प्रबळ असतात की त्यांना मृत्यूचेही भय वाटत नसते. ह्या अफाट निष्ठेमुळे त्यांना त्यांच्यावरती जीवापाड निष्ठा ठेवणारे साथीदार मिळतात. ही गंमत खचित नव्हे. त्या क्रांतीची परीणीती कशातही होवो पण जगातील कुठल्याही क्रांतीचा पूर्वार्ध हा नेहमीच भारावणारा व रोमांचित करणाराच असतो ह्यात वाद नाही.<br />
<br />
यशस्वी क्रांतींचा पूर्वार्ध हा वादळी वगैरे असतो. उत्तरार्ध मात्र अजगरासारखा संथ, थंड व क्रूर असतो. कारण एकदा का क्रांती यशस्वी होऊन सत्ता क्रांतिकारकांच्या हातात आली की त्या क्रांतीच्या मंथनातून चौदाच काय पण अनेक रत्ने बाहेर पडतात. काही अमृत घेउन येतात काही हलाहल. क्रांती यशस्वी झाली की २ गोष्टी कल्पनातीत वेगाने घडतात. पहीले - विरोधकांचे शिरकाण. ह्यात क्रांतीला विरोध केलेले आधीच्या व्यवस्थेला पाठींबा दिलेले बळी जातातच पण क्रांती घडवू पाहणारा जो म्होरक्या असतो त्याला नको असलेले अनेक स्वकीय आणि परकीय क्रांती विरोधी किंवा द्रोही ठरवून तुरुंगात डांबले जातात किंवा फासावरती लटकवले जातात. दुसरे म्हणजे अनेकदा क्रांतीकारी म्हणून जो सर्वात पुढे असतो त्याला बाजूला सारुन दुसर्या किंवा तिसर्या फळीतील खरे खेळाडू जे पडद्या मागून हालचाली करत असतात व ह्याचा चेहरा वापरत असतात ते पुढे येतात.<br />
<br />
<br />
साधारण क्रांती ही लष्करशहांकडून होते असा एक सार्वत्रिक समज आहे. मात्र अहींसक क्रांतिंची उदाहरणे कमी तरीही ठळक आहे. गांधी - मार्टीन ल्युथर किंग - नेल्सन मंडेला. ही प्रातिनिधीक उदाहरणे. अशांचेही हट्टी अहिंसक हुकूमशहा बनू शकतात. असो, तो विषय अजून वेगळा. अर्थात ज्यांच्या विरुद्ध चळवळ करायची असते ते किती क्रूर आहेत ह्यावर चळवळ हींसक की अहींसक हे सगळे ठरते. क्रांती यशस्वी होईतोवर सर्वात जास्त कुणी भरडले जात असेल तरे ती जनता. तरी क्रांति झाली की नव्याने सत्तेवरती आलेल्यांचे झेंडे आनंदाने किंवा नाईलाजाने खांद्यावर घ्यावेच लागतात. सुरुवातीचा क्रांतीचा बहर ओसरला की "पुन्हा तेच ते" च्या चक्रात अडकलेल्या जनतेचा भ्रमनिरास होण्याचीच शक्यता जास्त असते. शिवाय आधीची दडपशाही हटवून सत्ता हातात घेतलेले स्वत:च हुकूमशाहीकडे आपसूक ढकलले जातात. त्यात त्यांच्यावर मुख्य पगडा असतो तो "आपण जीवावर उदार होऊन केलेली क्रांती व बघितलेले स्वप्न धुळीस मिळेल काय" ही भीती आणि लागलेली सत्तेची चटक. ह्या गोष्टी पकड अजून घट्ट करायला भाग पाडतात. साधारणत: लष्करशहाने क्रांती घडवून आणली असेल तर तो हयात असेतो किंवा त्याला दुसर्यांनी पदच्युत करेपर्यंत सत्तेवरील पकड सोडत नाही. किंवा लष्करातील चार डोकी एकत्र येऊन झालेल्या क्रांतीत लष्करशहा बदलतात पण सत्ता लष्कराचीच रहाते. दुसर्या देशाकडून त्या देशाला सारखे अपमानित केले जात असेल अथवा बाहेरचा देश येऊन तिथली साधनसंप्पत्ती लुटत असेल अश्या ठिकाणी त्या अपमानाने निर्माण झालेली चीड लष्करशहांच्या देशाभिमानाला डिवचून क्रांतीप्रणव बनवते. गडाफी, सद्दाम ही काही उदाहरणे.<br />
<br />
<br />
क्रांती झाली की सर्वात मोठा फटका बसतो तो त्या समाजाच्या अथवा देशाच्या अर्थव्यवस्थेला. क्रांतीनंतर देशाची अर्थव्यवस्था नीट बसवणे हे सर्वात जोखमीचे काम असते. त्यातच अपयश आले तर क्रांती फसायची किंवा अख्खा समाज आर्थिक, वैचारीक व नीतीमत्तेबाबत डळमळीत होण्याची शक्यता निर्माण होते. आर्थिक कारणांनी समाजाची नीतीमत्ता काळवंडली तर क्रांतीचा पायाच उध्वस्त होतो. हा भाग समाजाचा झाला. क्रांती झाल्यावर सत्तेत आलेला नेता अथवा त्याचा गट याच कारणाने भ्रष्टाचारी झाला तरी क्रांती बोंबलते. मुख्य उद्देश बाजूला रहातो व हे डोक्यावर बसलेले मलई खातात. जनता उघड्यावरती येते. जर ही क्रांती बाहेरच्या बलाढ्य देशाची मदत घेऊन पार पाडली असेल पुढे दिर्घकाळ त्या देशाच्या ताटाखालचं मांजर होऊन रहावं लागतं. त्यांना आवडतात ते सत्ताधिश बसवावे लागतात. त्यांचे शत्रू ते आपले शत्रू मानावे लागतात. तो बलाढ्य देश देखिल आपल्याला हवे ते घडवून आणायला सढळ हाताने पैसा ओतत रहातो. सत्तेत असलेले गबर होत जातात. स्वबळावर केलेल्या क्रांतीत मात्र बहुतकरुन असे नसते. उलट अश्या क्रांतीत ज्याच्या विरुद्ध उठाव केला जातो त्याला बलाढ्य शक्तींचा पाठींबा असतो आणि उठाव करणार्यांना दडपण्यासाठी तो बलाढ्य देश सत्ताधार्यांना सहाय्य करतो. अश्यावेळी जनता कुणाच्या बाजूने ऊभी रहाते त्यावर त्या देशाचं भवितव्य अवलंबून असतं.<br />
<br />
काही क्रांतीकारक आणि त्यांनी घडवलेली क्रांती हा जगभरात कुतुहलाचा विषय होतो. क्रांतीसाठी मृत्यू पत्करलेला कुणी एखादा चे गव्हेरा जगभरतील पोरांच्या टि-शर्टवरती "डिझाइन" म्हणून जाऊन बसतो. तो कोण? त्याने काय केलं हे त्यांच्या गावीही नसतं. फक्त ते "COOL" दिसतं म्हणून त्यांना हवं असतं. चे सिगार ओढायचा म्हणून तो तथाकथित Hi-class चरसी लोकांचा "आदर्श" बनतो. ड्रग्स घेऊन जगाला फाट्यावर मारुन जगायची स्वप्ने कुठल्याही क्रांतीकडे घेऊन जात नाहीत अणि अखेरीस खरोखर जगाचा चेहरा मोहरा बदलू इच्छिणारी काही भव्य दिव्य स्वप्न ही स्वप्नच रहातात अगदी चे गव्हेराच्या क्रांतीसारखी.<br />
<br />
- सौरभ वैशंपायन<br />
<br />
<br /></div>
saurabh Vhttp://www.blogger.com/profile/10196983221933677221noreply@blogger.com2